Len málo izraelských vojakov dokázalo na útok zo 7. októbra 2023 správne a rýchlo zareagovať. V niektorých kibuciach čakali vydesení ľudia na pomoc dlhé hodiny. Brigádny generál Dan Goldfus, veliteľ prominentnej výsadkovej 98. divízie, však dokázal konať okamžite. Dnes je pre väčšinu Izraelcov hrdinom, ktorý nielenže chráni vlasť, ale ešte im hovorí z duše.
Siedmy október minulého roka je najtemnejším dňom v sedemdesiatšesťročnej histórii štátu Izrael. Teroristi z Hamasu zaskočili izraelské tajné služby aj armádu, počas šábesu nad ránom prenikli na územie židovského štátu, kde zmasakrovali 1 139 ľudí, ďalšie tisíce zranili a 251 ich odvliekli do zajatia.
Hlboká rana od Hamasu
Hoci nie všetkými obeťami boli Židia, stále je to najväčší pogrom od holokaustu. A v dušiach Izraelčanov zanechal hlbokú ranu, z ktorej sa bude krajina zotavovať možno desiatky rokov.
Už hodinu a pol po začiatku teroristickej akcie, čiže o ôsmej hodine ráno, dorazil štyridsaťosemročný Dan Goldfus autom k hranici Pásma Gazy na parkovisko pri kibuci Re‘im, kde sa konal tanečný festival Nova.
„To, čo som videl, bola šialená scéna. Nebola to párty v prírode, bol to masaker v prírode. Vôbec sme neriešili mŕtvych, len sme strieľali na nepriateľa a na telefón nám chodili ďalšie a ďalšie prosby o pomoc,“ popisoval Goldfus novinárom o tri dni neskôr, v akej zložitej situácii sa spolu s ďalšími štyrmi vojakmi izraelskej armády ocitol pod paľbou teroristov.
Lokalita, kde sa konal festival Nova, bola odpočinkovým miestom na kraji lesa. Dnes je pietnym miestom. V niektorých stromoch možno ľahko nájsť ešte nezahojené rany po guľkách, pri iných sú improvizované pomníčky obetí besniaceho Hamasu....
Zostáva vám 85% na dočítanie.