Kremeľ chce, aby Jerevan vysvetlil výroky arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana, ktorý v rozhovore poskytnutom americkému denníku The Wall Street Journal vyhlásil, že nevidí žiadny úžitok v zachovaní ruských vojenských základní v Arménsku.
Moskva sa v kontakte s Jerevanom tiež snaží získať vysvetlenie, čo mal premiér Pašinjan na mysli, keď v interview hovoril o nevyhnutnosti diverzifikovať vzťahy v bezpečnostnej oblasti, uviedol dnes podľa tlačových agentúr hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
"V danom prípade nie sme ochotní vnímať The Wall Street Journal ako primárny zdroj, a preto ešte musíme presne pochopiť, o čom vlastne hovoril Pašinjan. Samozrejme sa spoliehame na to, že v rokovaniach s našimi arménskymi priateľmi získame jasné oznámenie," povedal Peskov podľa agentúry TASS.
Hovorca Kremľa dodal, že by samozrejme nebolo dobré, aby si Rusko a Arménsko posielali odkazy cez noviny, a najmä nie cez The Wall Street Journal, a preto pokračuje dialóg "s našimi arménskymi priateľmi" a na programe je veľká šírka tém.
Moskva podľa Peskova tiež pokračuje v snahe pomôcť Baku a Jerevanu uzavrieť mierovú zmluvu nevyhnutnú na stabilizáciu situácie v regióne a zlepšenie životných podmienok.
Pašinjan v interview uviedol, že nevidí žiadne výhody v pokračujúcej prítomnosti ruských základní na území Arménska. V rozhovore reagoval na septembrovú vojenskú ofenzívu Azerbajdžanu, pri ktorej Baku ovládlo Náhorný Karabach, tamojšie separatistické úrady kapitulovali a väčšina z asi 120-tisíc etnických Arménov z regiónu utiekla v strachu z azerbajdžanských represií.
"Tieto udalosti nás v podstate priviedli k rozhodnutiu, že musíme diverzifikovať naše vzťahy v bezpečnostnej oblasti, a o to sa teraz snažíme," povedal Pašinjan. Arménsko, ktoré s Ruskom viaže vojenská aliancia a hospodárska únia, hľadá nových partnerov, pretože Moskva podľa arménskeho predsedu vlády nedokázala dostáť svojim spojeneckým záväzkom.
Ruská 102. vojenská základňa leží na severozápade Arménska v meste Gjumri od roku 1995, pripomenula agentúra Interfax.
Vzťahy medzi Arménskom a Ruskom sa v poslednom čase zhoršili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu a kvôli situácii v Náhornom Karabachu.
Ten je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale za podpory Jerevanu ho aj s priľahlým územím ovládli miestni arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994. Moskva mala v oblasti od roku 2020 mierové sily, ale Jerevan ich vinil z nečinnosti a Rusko z toho, že je príliš zaneprázdnené svojou agresiou na Ukrajine.