Misia Organizácie Spojených národov v nedeľu dorazila do azerbajdžanského odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach, odkiaľ do susedného Arménska ušla po vojenskom zásahu zo strany Baku takmer celá jeho etnická arménska populácia, uvádza agentúra AFP.
Hovorca azerbajdžanského prezidenta AFP povedal, že misia OSN prišla dnes ráno a jej hlavnou úlohou je na mieste posúdiť humanitárne potreby.
OSN neskôr potvrdila, že dostala povolenie vyslať misiu na územie Náhorného Karabachu. Francúzsko vyjadrilo poľutovanie, že Azerbajdžan vyslovil takýto súhlas až po masívnom odchode Arménov.
AFP pripomína, že OSN má opätovne prístup na toto územie prvýkrát po zhruba 30 rokoch.
Arménski separatisti, ktorí ovládali región tri desaťročia, súhlasili s odzbrojením, rozpustením svojej vlády a opätovnou integráciou s Baku po minulotýždňovej bleskovej azerbajdžanskej ofenzíve.
Arménsko medzitým vyhlásilo nedeľu za deň modlitieb za Náhorný Karabach. Na kostoloch po celej krajine sa rozozneli zvony a arménsky pravoslávny patriarcha Karekin II. slúžil omšu v hlavnej Ečmiadzinskej katedrále blízko hlavného mesta Jerevan.
Podľa OSN počet Arménov, ktorí utiekli z Náhorného Karabachu do Arménska, prekročil 100-tisíc. Pred azerbajdžanskou bleskovou operáciou z minulého týždňa pritom v oblasti žilo odhadom 120-tisíc ľudí.
Podľa arménskej vlády je teraz viac ako 45 500 utečencov v ubytovacích zariadeniach poskytnutých štátom.
Dokopy bolo po ofenzíve hlásených takmer 600 úmrtí. Samotné boje si vyžiadali životy zhruba 200 vojakov na každej strane. Najmenej 170 ľudí zabil pondelkový výbuch skladu paliva na ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom.
"Stále je tu niekoľko stoviek štátnych zamestnancov, lekárov a ľudí so zvláštnymi potrebami, ktorí sa tiež chystajú odísť," napísal na sieti X bývalý ombudsman Náhorného Karabachu Artak Beglarjan.
Azerbajdžanský generálny prokurátor dnes podľa agentúry AP vydal zatykač na bývalého vodcu samozvanej karabašskej republiky Arajika Harutjunjana, ktorý stál na čele separatistického regiónu od augusta 2020 do začiatku tohto septembra.
Obvinili ho z toho, že počas vojny na konci roka 2020 nariadil vypáliť rakety na tretie najväčšie azerbajdžanské mesto Gjandža.
Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová dnes oznámila, že v utorok odcestuje do Arménska.
V čase, keď z Baku a Ankary zaznievajú požiadavky na vytvorenie pozemného koridoru cez arménske územie z azerbajdžanskej exklávy Nachičevan do zvyšku Azerbajdžanu, chce ministerka "znovu potvrdiť podporu Francúzska voči zvrchovanosti a územnej celistvosti Arménska", uviedla agentúra.
Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale za podpory Jerevanu ho aj s priľahlým územím ovládli miestni arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá skončila v roku 1994.
Počas šesťtýždňových bojov s Arménskom v roku 2020 dobyl s Azerbajdom aj Azerbajd. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom. Najmä vojnu v 90. rokoch poznamenali početné masakre civilistov.
Podobne rozsiahly exodus, ako teraz v Náhornom Karabachu, sa v roku 1995 odohral v takzvanej Republike srbskej krajine, ktorú chorvátski Srbi vyhlásili v decembri 1991 v reakcii na odtrhnutie Chorvátska od Juhoslávie.
Početná srbská menšina v Chorvátsku myšlienku samostatného chorvátskeho štátu neschvaľovala, a z republiky vyhnala veľkú časť nesrbských obyvateľov.
Druhá fáza vojny vypukla v lete 1995, kedy chorvátske sily podnikli ofenzívu proti Srbmi kontrolovanému územiu. Aj pri tomto ťažení dochádzalo k vynútenému exodu obyvateľov, tentoraz Srbov.