Azerbajdžan vo štvrtok vyzval etnických Arménov žijúcich v regióne Náhorný Karabach, ktorý Baku po vojenskej operácii dostalo pod svoju kontrolu, aby neodchádzali z domovov a stali sa súčasťou azerbajdžanskej multietnickej spoločnosti, uvádza agentúra AFP.
Vyhlásenie prichádza niekoľko hodín po tom, čo arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Azerbajdžan z etnických čistiek v Náhornom Karabachu. Zároveň podotkol, že tento sporný región v "najbližších dňoch" opustia všetci etnickí Arméni.
Baku tvrdenia o etnických čistkách odmietlo s tým, že Arméni odchádzajú z Náhorného Karabachu z vlastnej vôle. "Je to ich osobné rozhodnutie, ktoré nemá nič spoločné s nútenou migráciou," vyhlásil azerbajdžanský rezort diplomacie.
Podľa hovorkyne arménskej vlády prišlo do štvrtka rána do Arménska z Náhorného Karabachu "65 036 násilne vysídlených osôb". V regióne predtým žilo podľa oficiálnych údajov približne 120-tisíc etnických Arménov.
Prevažne kresťanské Arménsko a väčšinovo moslimský Azerbajdžan viedli od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 dve vojny o Náhorný Karabach.
Tento región je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým etnickí Arméni.
Azerbajdžan prevzal nad Náhorným Karabachom kontrolu počas minulotýždňovej bleskovej pozemnej vojenskej ofenzívy. Dohodu o prímerí a reintegrácii karabašského územia pod správu Azerbajdžanu uzavreli 20. septembra.
Líder karabašských Arménov Samvel Šahramanjan vo štvrtok nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie separatistickej republiky Náhorný Karabach, ktorá od 1. januára 2024 "prestane existovať".