Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa v sobotu stretli v Bruseli na rozhovoroch o Náhornom Karabachu sprostredkovaných Európskou úniou.
Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý sa na rozhovoroch zúčastnil, uviedol, že došlo k "úprimnej a dôležitej" výmene názorov.
Normalizácia vzťahov
"Vyzval som (oboch lídrov), aby podnikli odvážne kroky na zabezpečenie rozhodného a nezvratného pokroku smerom k normalizácii vzťahov," uviedol. V súvislosti s prioritou upozornil, že je potrebné zastaviť násilie a tvrdú rétoriku s cieľom vytvoriť vhodné prostredie pre mier.
Arménske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že rokovania sa okrem iných otázok zamerali aj na "prehlbujúcu sa humanitárnu krízu v Náhornom Karabachu".
Michel dodal, že má v úmysle v Bruseli zorganizovať ďalšie stretnutie medzi Alijevom a Pašinjanom a ďalšie rokovanie v októbri v Španielsku, na ktorom sa zúčastnia nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Trojstranné rokovanie
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že Rusko je pripravené "v blízkej budúcnosti zorganizovať trojstranné stretnutie ministrov zahraničných vecí". Tiež navrhlo, že Moskva neskôr usporiada "rusko-azerbajdžansko-arménsky summit s cieľom podpísať príslušnú (mierovú) dohodu".
Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými štátmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.
Azerbajdžan v roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v tejto horskej enkláve a jej okolí kontrolovali Arméni.