Arménske ministerstvo zahraničných vecí v stredu uviedlo, že humanitárne organizácie musia mať prístup do sporného regiónu Náhorný Karabach. Urobilo tak deň po tom, čo Azerbajdžan dočasne uzatvoril Lačinský koridor — jedinú cestu, ktorá Náhorný Karabach spája s Arménskom.
Azerbajdžan cestu uzatvoril v utorok. Obviňuje totiž arménsky Červený kríž, že svoje zdravotnícke vozidlá využíva na pašerácke aktivity.
Humanitárna katastrofa
"Je poľutovaniahodné, že v týchto mesiacoch nemajú humanitárne organizácie a medzinárodné spoločenstvo prístup do Náhorného Karabachu," uviedlo vo vyhlásení arménske ministerstvo zahraničných vecí.
Prístup humanitárnych organizácií do Náhorného Karabachu je podľa arménskeho rezortu diplomacie kľúčový pre to, aby sa zabránilo humanitárnej katastrofe v Náhornom Karabachu. Arménsky Červený kríž zasa nástojí na tom, že vo svojich zdravotníckych vozidlách nepreváža žiadny nepovolený materiál.
Európska únia v stredu uviedla, že "podporuje dôležitú úlohu Červeného kríža v tomto regióne a opakuje svoju výzvu pre Azerbajdžan, aby zaistil neobmedzený pohyb ľudí a tovarov cez Lačinský koridor".
Dlhodobý konflikt
Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.
Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v tejto horskej enkláve a jej okolí kontrolovali Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje jedinú prístupovú cestu spájajúcu Náhorný Karabach s Arménskom. Enkláva je od tejto cesty finančne a vojensky závislá.
Päť kilometrov široký Lačinský koridor, ktorý by mal byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí environmentálni aktivisti blokovať v polovici decembra. Jerevan tvrdí, že táto blokáda vyvolala humanitárnu krízu a nedostatok pohonných hmôt. Medzinárodný súdny dvor v Haagu vo februári rozhodol, že Azerbajdžan musí zaistiť voľný prechod cez Lačinský koridor.