V Kórejskom prielive to v pondelok vrelo. Potom, čo Severná Kórea oznámila, že sa chystá do vesmíru vyslať satelit, Tokio uviedlo do pohotovosti svoju protileteckú obranu. Podľa neho je totiž hlavným cieľom Pchjongjangu test balistickej rakety. „Zneškodníme balistické či akékoľvek iné strely, ktoré sa ocitnú v našom vzdušnom priestore,“ oznámilo japonské ministerstvo obrany.
K situácii sa vyjadril aj japonský ministerský predseda Fumio Kišida, podľa ktorého akékoľvek odpálenie rakety zo strany severokórejskej diktatúry - aj keď ju bude volať satelit - bude porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Záležitosť sa podľa neho dotýka bezpečnosti japonských občanov.
Aj na vyslanie satelitu do vesmíru potrebuje Severná Kórea využiť technológiu rakiet dlhého doletu, čo jej súčasné rezolúcie zakazujú. Na vysielanie družíc KĽDR sa pritom aj v minulosti pozeralo ako na raketové testy, ktoré sa totalitná krajina snaží týmto spôsobom maskovať.
V prípade ohrozenia Japonci plánujú severokórejskú raketu zostreliť pomocou amerického protileteckého systému Patriot. Ten vie likvidovať balistické strely aj strely s plochou drahou letu - vrátane tých nadzvukových, ako sa nedávno preukázalo na Ukrajine. Aj bezpečnostní odborníci síce najskôr pochybovali, či sú správy z ukrajinského bojiska hodnoverné. Analýzy špecializovaných portálov však tvrdenia ukrajinskej strany podporili. Napríklad podľa portálu Popular Dynamics používa Patriot strely, „pri ktorých boli upravené rozbuška aj aktívny radarový vyhľadávač, aby sa zlepšil výkon práve proti zbraniam tohto typu“.
Najlepšia obrana je útok
Už čoskoro pritom Japonci chcú okrem Patriotov disponovať aj americkými strelami s plochou dráhou letu Tomahawk. Tie sú zase varovaním Číne, ktorú politická reprezentácia v Tokiu považuje za vôbec najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu. V prípade nutnosti by tomahawky mohli ohroziť čínske územie.
„Japonsko čelí najkomplikovanejšej bezpečnostnej situácii od konca vojny,“ píše sa v novej bezpečnostnej stratégii, ktorú vláda v Tokiu zverejnila koncom minulého roka. Útočné navádzané strely pritom chápe ako najlepšiu prevenciu proti podobnému útoku zo strany protivníka. „Rýchly vývoj navádzaných striel sa stal v regióne realistickou hrozbou a bolo by zložité zachytiť ich s pomocou existujúcich raketových obranných systémov,“ konštatuje stratégia.
Tokio plánuje za americké tomahawky minúť päť biliónov jenov. Celkovo potom plánuje na posilnenie armády v nasledujúcich piatich rokoch vyčleniť 320 miliárd dolárov. Tým sa Japonsko dostane na tretiu priečku krajín s najvyšším obranným rozpočtom na svete - hneď za USA a Čínou (tie vlani na obranu dali 877, respektíve 292 miliárd dolárov).
Prvá lietadlová loď
V činnosti už je aj Izumo, historicky prvá japonská lietadlová loď od konca druhej svetovej vojny. O jej prestavbe zo staršej vrtuľníkovej lode rozhodla pred štyrmi rokmi vláda a vlani sa už Izumo zúčastnila veľkého cvičenia skupiny Quad, teda neformálnej aliancie medzi USA, Japonskom, Austráliou a Indiou.
Paluba plavidla bola upravená tak, aby zniesla vysokú teplotu plynov z trysiek kolmo štartujúcich stíhačiek F-35B. Vybavená však dodatočne bola aj štartovacou rampou pre ostatné typy lietadiel. Japonsko momentálne disponuje 147 stíhačkami F-35, medzi nimi je však iba 45 typu F-35B schopných kolmého štartu aj pristátia.
Podľa kritikov dáva lietadlová loď vo výzbroji Japonsku schopnosť útočiť, čo mu však zakazuje jeho doteraz platná pacifistická ústava. Tá vznikla ako dôsledok porážky v druhej svetovej vojne, v ktorej bolo Japonsko spojencom Nemecka a okupovalo veľkú časť Ázie.
Deviaty článok ústavy pri doslovnej interpretácii zakazuje Japonsku udržiavať armádu, všeobecne sa ale vykladá tak, že sebaobrana krajiny je dovolená. Už niekoľko premiérov, vrátane vlani zavraždeného Šinzóa Abeho, sa snažilo ústavu zmeniť a japonskú armádu legitimizovať. Každý podobný návrh však vždy vyvolal veľký odpor a protesty japonskej verejnosti.