Mezinárodný trestný súd v Haagu ICC v piatok vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za páchanie vojnových zločinov na Ukrajine. Rusko jurisdikciu ICC síce neuznáva, zatykač Putinovi však znemožňuje cestu do radu krajín, ktoré jeho štatút uznáva. Nenavštívi tak Európu, Japonsko ani Južnú Ameriku. Naopak bez problémov môže vycestovať napríklad do Číny či Turecka.
Rovnako ako Slovensko aj ďalšie európske štáty Rímsky štatút, na základe ktorého Medzinárodný trestný tribunál vznikol, uznávajú. Mali by tak v prípade zaznamenania pohybu dotknutého, na ktorý je zatykač vydaný, povinnosť ho na svojom území zadržať. Ruský prezident tak do Európy v najbližšej dobe zrejme nezavíta.
Jednou z výnimiek na európskom kontinente je samotná Ukrajina, ktorá síce medzi signatárov jurisdikcie patrí, ale svoj podpis nepotvrdila. Podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve sa jej preto týka povinnosť zdržať sa „rokovania, ktoré by zmarilo predmet a účel“ zmluvy.
Ďalším európskym štátom, ktorý jurisdikciu ICC nikdy neuznal, je Bielorusko. Putin tak s autoritárskym a Rusku podobným režimom prezidenta Alexandra Lukašenka môže spolupracovať bez obáv ďalej.
Ani Turecko sa neradí medzi signatárov. Tamojší prezident Recep Tayyip Erdogan začiatkom tohto roka pri telefonáte šéfovi Kremľu oznámil, že Ankara je pripravená zohrať rolu prostredníka medzi Moskvou a Kyjevom v rokovaniach o ukončení vojny.
Do Číny aj USA áno, do Tadžikistanu nie
Hoci sa cestovné možnosti Putina stali veľmi limitovanými, bez strachu zo zatknutia môže navštíviť napríklad Čínu. Vzťahy s Pekingom Kremeľ začal prehlbovať. Ako príklad podpory zo strany čínskeho režimu Rusku môže slúžiť plánovaná návšteva Moskvy čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ten má do Ruska zavítať budúci týždeň a začať tak „novú éru rusko-čínskych vzťahov“.
Aj do Spojených štátov môže Vladimír Putin priletieť. USA sa obávajú, že by Medzinárodný trestný tribunál mohol byť zneužitý na politicky motivované žaloby proti americkým vojakom, a preto sa krajiny záväzky plynúce z ratifikácie podpisu Rímskeho štatútu ICC netýkajú, hoci v decembri roku 2000 podpísali.
Vtedajší prezident Bill Clinton sa rozhodol podpis k ratifikácii Senátu nepredložiť, a to kvôli „skepse zo vzniku nových organizácií“ a z dôvodu „ochrany americkej suverenity“. Jeho nástupca vo funkcii George W. Bush neskôr podpis odvolal. Súčasný prezident Joe Biden vydanie zatykača na Putina schvaľuje a označil ho za „oprávnený“.
O vplyv na africkom kontinente Rusko so Západom vedie roztržku. Bez obáv Putin môže vycestovať napríklad do Somálska, Etiópie či Sudánu. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov nedávno podnikol týždennú cestu do Afriky, aby šíril sféru ruského vplyvu. Vo februári dokonca vyhlásil, že „snahy Západu izolovať Kremeľ zlyhali, pretože Rusko posilňuje vzťahy s krajinami v Afrike, na Blízkom východe, v ázijsko-pacifickom regióne a inde“.
Ázijská krajina, ktorá pôvodne patrila medzi štáty bloku socialistických federácií Sovietskeho zväzu a schvaľuje Medzinárodný trestný súd, je Tadžikistan. Jeho návšteve sa tak Putin zrejme tiež vyhne pre istotu.
Pravdepodobnosť, že Putin vycestuje, je mizivá
Šéf Kremľa od začiatku vojny na Ukrajine Rusko opúšťal len výnimočne. Od februára 2022 navštívil iba osem krajín, pričom žiadna z nich nepatrí pod jurisdikciu ICC. Sedem z nich sú bývalé sovietske republiky a jedinou navštívenou destináciou, ktorá do tejto kategórie nespadá, je Irán. Ten Rusko zásobuje dodávkami vojenskej techniky.
Medzinárodný trestný súd vznikol v roku 2002 ako orgán činný v trestnom stíhaní osôb zodpovedných za páchanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov a momentálne má podporu 123 štátov. Zatykač na ruského prezidenta Putina a na splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Máriu Ľvovú-Belovovú vydal v piatok.
Stíhanie začal z dôvodu únosov ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. Podľa vyhlásenia súdu „existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že prezident Putin za ne osobne nesie zodpovednosť.“
Krok ICC ocenil český premiér Petr Fiala, prezident Petr Pavel, privítali ho napríklad aj šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell, kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová, litovská premiérka Ingrida Šimonytéová, šéf slovinskej vlády Robert Golob či hovorca poľskej vlády Piotr Müller. Francúzske ministerstvo zahraničia na Twitteri uviedlo, že „spravodlivosti by nemal uniknúť nikto“.
Bývalý vyšetrovateľ Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu Vladimír Dzuro šance na postavenie Vladimira Putina pred súd v Haagu hodnotí ako nulové. Bez vôle Ruska je podľa neho zatknutie prezidenta, ktorý je pri moci, neuskutočniteľné. Stanica BBC pripomenula, že pri ICC sa procesy v neprítomnosti obžalovaného nekonajú.