Môže byť Putin zatknutý?
Podľa britskej stanice BBC aj ďalších zdrojov Putinovi, kým zostane v Rusku, zatknutie nehrozí. Šéf Kremľa pritom svoju krajinu opúšťa len výnimočne aj vzhľadom na to, že sloboda jeho pohybu je značne obmedzená medzinárodnými protiruskými sankciami.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 navštívil len osem krajín, pričom žiadna z nich nepatrí pod jurisdikciu ICC. Sedem z nich sú bývalé sovietske republiky a jedinou navštívenou destináciou, ktorá do tejto kategórie nespadá, je Irán, kde bol Putin vlani v júli, aby sa stretol s najvyšším iránskym duchovným vodcom ajatolláhom Alím Chameneím.
Irán pomáha Rusku dodávkami bezpilotných lietadiel a ďalšej vojenskej techniky. Zo spriaznených krajín by mohol ruský prezident vycestovať bez obáv napríklad aj do Číny. Ak by ale zamieril krajina, ktorá je signatárom Rímskeho štatútu, na základe ktorého vznikol ICC, potom by tento štát mal povinnosť ho zatknúť. To, že by sa do takejto krajiny ruský prezident vydal, je však podľa väčšiny médií takmer vylúčené.
Je pravdepodobné, že Putin sa postaví pred ICC?
Aj v prípade, že by bol zadržaný, bránili by jeho postaveniu pred súd dve okolnosti. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová po zverejnení informácie o zatykači pripomenula, že Rusko nie je súčasťou Rímskeho štatútu a teda voči tomuto súdu nemá žiadne záväzky.
"Rozhodnutie vydať zatykač na prezidenta Putina nemá vôbec žiadny význam," povedala. Teraz má ICC podporu 123 krajín, okrem Ruska jeho jurisdikciu neuznávajú (a teda neratifikovali Rímsky štatút) ani Spojené štáty alebo Ukrajina. Tá však v rokoch 2013 a 2014 podala na tento súd dve sťažnosti, čím podľa agentúry EFE jeho jurisdikciu de facto akceptovala. Druhou prekážkou podľa BBC je, že u ICC sa procesy v neprítomnosti obžalovaného nekonajú.
Prečo Rusko či USA neuznávajú jurisdikciu ICC?
Ruský prezident Vladimir Putin v novembri 2016 rozhodol, že Moskva nepodpíše takzvaný Rímsky štatút. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, ICC sa nedokázal stať skutočne nezávislým a dôveryhodným medzinárodným súdnym orgánom.
Stalo sa tak po tom, ako ICC dospel k záveru, že situácia na Kryme a v okolí prístavného mesta Sevastopol sa rovná medzinárodnému ozbrojenému konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. Moskva Ukrajinský autonómny polostrov cez odpor Kyjeva i Západu anektovala v marci 2014.
Tvrdila pritom, že reaguje na vôľu tamojších obyvateľov, z ktorých väčšina má ruské korene a v medzinárodne neuznaných referendách sa vyslovila za spojenie s Ruskom.
USA sa obávajú, že by súd mohol byť zneužitý na politicky motivované žaloby proti americkým vojakom. Spojené štáty tiež protestujú proti ďalšiemu vyšetrovaniu ICC, ktoré sa týka údajných vojnových zločinov na palestínskych územiach, vrátane počínania jednotiek Izraela, ktorý je jedným z popredných amerických zahraničných spojencov.
Spojené štáty dokonca za vlády prezidenta Donalda Trumpa v roku 2020 uvalili sankcie voči prokurátorke ICC Fatou Bensoudaovej, ktorá iniciovala začatie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti údajne spáchaných Američanmi po invázii do Afganistanu z konca roka 2001. V roku 2021 USA sankcie zrušili. Aj Izrael Rímsky štatút nikdy neratifikoval.
Čo by mohlo znamenať vydanie zatykača na Putina pre vojnu na Ukrajine?
Zatykač je vnímaný hlavne ako signál medzinárodného spoločenstva, že to, čo sa na Ukrajine deje, je v rozpore s medzinárodným právom. ICC pri vydaní zatykača oznámil, že uvedené zločiny, konkrétne únosy ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska, stále pokračujú a súd sa tomu svojím krokom snaží zabrániť. BBC aj ďalšie zdroje ale považujú za nepravdepodobné, že by postup ICC mohol mať konkrétny vplyv na počínanie Putinovho Ruska na Ukrajine.
Aká bola reakcia Ruska na oznámenie ICC?
Rusko napriek dôkazom vyšetrovateľov, médií i očitým svedectvám odmieta, že by jeho jednotky na Ukrajine útočili na civilné ciele a únosy ukrajinských detí a dospievajúcich označuje za humanitárny program. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová na oznámenie z Haagu reagovala vyhlásením, že "Rusko nie je súčasťou Rímskeho štatútu a teda voči tomuto súdu nemá žiadne záväzky.
"Rozhodnutie vydať zatykač na prezidenta Putina nemá vôbec žiadny význam," uviedla. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov stíhanie prezidenta Putina označil za "nehorázne a neprijateľné".
Ako reagovali západné krajiny a Ukrajina?
Ukrajinskí predstavitelia vydanie zatykača označili za historický krok a uviedli, že je to len začiatok pohnutia vedenia Ruskej federácie k zodpovednosti za zločiny, ktorých sa dopúšťa na Ukrajine.
"Bez rozkazu najvyššieho vodcu teroristického štátu by takúto zločinnú operáciu nebolo možné vykonať," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Oddeľovanie detí od rodín, odoberanie akejkoľvek možnosti kontaktovať svojich príbuzných, ukrývanie detí na ruskom území - to všetko je evidentne ruská štátna politika, štátne rozhodnutie, štátne zlo," napísal na sociálnej sieti telegram prezident.
Krok ICC ocenil český premiér Petr Fiala, prezident Petr Pavel, privítali ho napríklad aj šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell, kanadská ministerka zahraničia Mélanie Jolyová, litovská premiérka Ingrida Šimonytéová, šéf slovinskej vlády Robert Golob či hovorca poľskej vlády Piotr Müller. Francúzske ministerstvo zahraničia na twitteri uviedlo, že "spravodlivosti by nemal uniknúť nikto".
"Jednoznačne sa dopustil vojnových zločinov," povedal americký prezident Joe Biden, podľa ktorého je vydanie zatykača na Putina oprávnené.