Ruské vedenie prijalo rozhodnutie začať 5. januára novú vlnu mobilizácie, pretože vo vojne proti Ukrajine pociťuje nedostatok živej sily, povedal stanici BBC náčelník ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.
Podľa neho v porovnaní so septembrovou mobilizáciou nedôjde k žiadnym podstatným zmenám. Vojenské správy sa však prispôsobili, a tak sa všetko odohrá relatívne hladšie, predpokladá Budanov.
"Prijali rozhodnutie od 5. januára začať ďalšiu vlnu mobilizácie. Neviem, či to oficiálne vyhlásia práve 5. januára. Ale v plánoch majú zapísané 5. januára," povedal Budanov. Rusi majú podľa neho obrovské problémy s dopĺňaním existujúcich jednotiek a vytváraním nových zoskupení. "Chýba im živá sila," povedal.
Priebeh mobilizácie
Predchádzajúcu "čiastočnú" mobilizáciu vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin na konci septembra. Oficiálne bolo do armády povolaných najmenej 300-tisíc mužov zo zálohy. Putin na konci októbra ohlásil koniec mobilizácie, ale nevydal žiadny formálny príkaz na ukončenie mobilizácie, a tak podľa právnikov môže kedykoľvek pokračovať.
Aspoň časť mobilizovaných záložníkov bola podľa početných svedectiev vyslaná hneď na frontu dlhú asi 1 500 kilometrov na doplnenie strát u bojových jednotiek, niektorí vzápätí prišli o život. Ďalšej časti zmobilizovaných rezervistov sa už dostalo výcviku.
Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj nedávno magazínu The Economist povedal, že podobne ako za druhej svetovej vojny Rusi niekde za Uralom cvičia ďalšiu armádu s 200-tisíc mužmi, aby možno už v januári, ale skôr na jar spustili proti Ukrajine novú ofenzívu. Nepochybuje, že sa znovu pokúsia dobyť Kyjev.
Bojovať budú
"Ruská mobilizácia zafungovala. Nie je pravda, že ich problémy sú také strašné, že títo ľudia nebudú bojovať. Budú bojovať. Cár im nariadil ísť do boja, a tak pôjdu bojovať," povedal dnes Zalužnyj.
"Študoval som dejiny dvoch čečenských vojen a všetko bolo rovnaké. Je možné, že nie sú tak dobre vybavení, ale rovnako pre nás predstavujú problém. Podľa našich odhadov majú v zálohe 1,2 až 1,5 milióna ľudí," dodal.
Kyjev nalieha na západných spojencov, aby poskytli ďalšie ťažké zbrane, aby ukrajinskí vojaci mohli vytlačiť ruské jednotky za hranice krajiny. Ukrajinská protiofenzíva doteraz oslobodila asi polovicu územia, ktorého sa zmocnili ruské vojská po vpáde z 24. februára.
Potrebujú ďalšie bojové vozidlá
Zalužnyj tvrdí, že na zahnanie Rusov do pozícií pred inváziou potrebuje asi 300 tankov, 600 až 700 bojových vozidiel pechoty BVP a 500 húfnic.
Až doteraz Ukrajina dostávala od partnerov BVP-1 a BVP-2 sovietskej konštrukcie, licenčne vyrábané v komunistickom Československu. Spojené štáty teraz podľa agentúry Bloomberg zvažujú, že Ukrajine odovzdajú bojové vozidlá pechoty Bradley.
Tie sa oproti sovietskym BVP vyznačujú lepším pancierovaním a teda aj lepšou ochranou posádky pred ostreľovaním a výbuchmi mín, čo sa vo vojne javí ako podstatnejšia vlastnosť ako to, že tieto ťažšie stroje nie sú plavbyschopné.
USA majú v rezervách pomerne veľké množstvo starších vozidiel Bradley. S ich podvozkom sa ukrajinskí vojaci už zoznámili, využívajú ho totiž raketomety MlRS.