Výber informácií okolo vyšetrovania útoku na Kapitol 6. januára 2021.
Podľa kongresového výboru bývalý americký prezident Donald Trump konal vedome protizákonne a plánoval sprisahanie s cieľom zvrátiť voľby:
– Nepokoje v sídle Kongresu vypukli 6. januára 2021 vo chvíli, keď tam začínala spoločná schôdza oboch komôr Kongresu, ktoré mali formálne potvrdiť výsledky prezidentských volieb z novembra 2020. Vo voľbách dovtedajší prezident Donald Trump nedokázal obhájiť svoj mandát a víťazom sa stal demokratický kandidát Joe Biden.
– Trump už pred voľbami bez dôkazov tvrdil, že bude dochádzať k podvodom, čím si chcel podľa viacerých expertov zabezpečiť možnosť výsledok volieb spochybniť v prípade, že by prehral. To sa potom naozaj stalo a Trump krátko po oznámení prvých výsledkov začal tvrdiť, že sa manipulovalo s hlasmi v niekoľkých kľúčových štátoch, v ktorých ho Biden tesne porazil. Trump potom svoje útoky stupňoval a začal prichádzať s rôznymi spôsobmi, ako narušiť povolebný proces, ktorý je za normálnych okolností len formalitou a potvrdzuje výsledky z novembrového hlasovania. Na 6. januára zvolali jeho priaznivci do Washingtonu veľkú demonštráciu, na ktorej chceli apelovať na zákonodarcov, aby napadli Bidenovu výhru pri konečnom súčte hlasov voliteľov z jednotlivých štátov. Experti vopred upozorňovali, že Trumpovi republikáni majú vzhľadom na svoje právomoci šancu proces iba zdržať.
– Demonštranti sa následne vydali k sídlu zákonodarného zboru a niektorí z nich začali násilím prenikať dovnútra, ničiť tamojšie vybavenie a útočiť na prítomných policajtov. Po potýčkach s políciou sa niektorí dostali až do zasadacích sál a kongresmani sa museli evakuovať a k rokovaniam sa mohli vrátiť až po niekoľkých hodinách. Jeden z mužov sa napríklad vyfotil v kancelárii šéfky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej, zákonodarcu zo Západnej Virgínie Derrick Evans sa priamo nakrútil, ako berie sídlo Kongresu útokom. „Berieme si túto krajinu naspäť, či už sa vám to páči, alebo nie. Dnes je to skúšobné kolo,“ kričal pri záberoch, v ktorých sa objavil s helmou na hlave.
– Policajti brániaci budovu, z ktorých desiatky utrpeli vážne zranenia, sa stali terčom agresie a hnevu davu. Ten ich v niektorých prípadoch bil tyčami, ťahal ich po schodoch alebo po nich šliapal. Niektorí utrpeli zranenia mozgu a budú mať celoživotné následky.
– V deň incidentu v dôsledku chaosu zomreli štyria ľudia, medzi mŕtvymi bola 35-ročná bývalá príslušníčka vojenského letectva a Trumpova stúpenkyňa Ashli Babbittová, traja ľudia zomreli kvôli náhlym zdravotným príhodám. Jeden člen ochranky Kapitolu potom podľahol svojim zraneniam o deň neskôr. Úrady následne uviedli, že zomrel prirodzenou smrťou. Asi 140 policajtov utrpelo zranenia a štyria policajti potom v nasledujúcich mesiacoch spáchali samovraždu. Úrady v súvislosti s nepokojmi zadržali asi 700 ľudí.
– Demokrati sa následne rozhodli začať proces Impeachmentu (ústavná žaloba) aj napriek tomu, že do konca Trumpovho funkčného obdobia zostávali necelé dva týždne. Do dejín sa tak 45. prezident USA Trump okrem iného zapísal aj ako prvá hlava štátu, ktorá dvakrát čelila ústavnej žalobe, takzvanom Impeachmente. Prvýkrát v decembri 2019 za možné zneužitie právomocí a obštrukcie voči Kongresu v súvislosti s údajným nátlakom na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby Kyjev vyšetroval syna vtedajšieho favorita demokratov na nomináciu do prezidentských volieb Joea Bidena. V oboch prípadoch bol uznaný nevinným.
– Incident teraz vyšetruje osobitný výbor amerického Kongresu. Deväťčlenný výbor s demokratickou väčšinou počas 18 mesiacov vyšetrovania vypočul takmer 1200 svedectiev, analyzoval tisícky dokumentov i desiatky rozsudkov štátnych i federálnych súdov.
– Tento rok 19. decembra výbor uzavrel vyšetrovanie Trumpovho rokovania v čase, keď bol americkým prezidentom a keď jeho podporovatelia vtrhli do budovy Kapitolu.
– Výbor jednohlasne odporučil ministerstvu spravodlivosti obžalovať Trumpa a jeho poradcov a advokátov Johna Eastmana, Rudolpha Giulianiho, Jeffreyho Clarka, Kennetha Chesebroa a personálneho riaditeľa Marka Meadowsa, a to celkovo zo štyroch zločinov: napomáhanie vzbure, marenie úradného konania, sprisahanie proti vláde Spojených štátov a sprisahanie s cieľom urobiť nepravdivé vyhlásenie, pričom posledný spomínaný zločin sa vzťahuje len na bývalého prezidenta.
– Trump označil odporúčanie výboru na jeho obžalobu za "falošné stíhanie" a pokus poškodiť jeho prezidentskú kandidatúru (šesťdesiatsedemročný Trump svoju opätovnú kandidatúru na prezidenta oznámil tento rok v novembri). Trump výsledky volieb z roku 2020 neuznal dodnes a nielen toto vyšetrovanie vedené proti nemu označuje za "hon na čarodejnice", "politicky motivovanú rybársku výpravu" alebo "stranícky motivovaný pokus odstrániť ma aj Republikánsku stranu".
– Násilie zo 6. januára odsúdili viaceré osobnosti, napríklad bývalí americkí prezidenti George Bush mladší, Bill Clinton a Barack Obama či šéf OSN António Guterres. Bývalý britský premiér Boris Johnson označil dianie vo Washingtone za "hanebné", pobúrenie vyjadrila aj bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier dokonca povedal, že dav k násiliu vyburcoval Trump.
– Po násilnostiach Trump v prvej reakcii na Twitteri iba apeloval na protest bez násilia, potom nahral video, ktoré začal slovami: "Chápem vašu bolesť. Viem, že to bolí. Mali sme voľby, ktoré nám boli ukradnuté." V jednom z príspevkov Trump tiež naznačoval, že násilní demonštranti sú "skvelí vlastenci, s ktorými bolo tak dlho nakladané zle a nespravodlivo". Twitter potom oznámil, že Trumpov účet kvôli "nebezpečenstvu ďalšieho podnecovania k násilnostiam" zablokoval.
– Vyšetrovací výbor teraz uviedol, že Trump tesne pred útokom svojich priaznivcov vyzval, aby "bojovali ako o život". Bývalý prezident najmenej tri hodiny nereagoval na výzvy svojich spolupracovníkov i členov svojej rodiny, aby vyzval na zastavenie nepokojov a povolal bezpečnostné zložky, uviedol výbor.
– Po udalostiach viacerí vládni činitelia opustili Trumpovu administratívu, ďalší odmietli spolupracovať s vyšetrovacou komisiou. O veci sa teraz vedú súdne spory. Niektorí republikáni bezprecedentné udalosti bagatelizovali, napríklad tvrdením, že útočníci vyzerali ako normálni turisti. Republikáni nedávno zverejnili vlastnú správu o útoku, ktorá sa zameriava na bezpečnostné nedostatky, nie Trumpa.
– Už bolo odsúdených niekoľko hlavných aktérov násilia. Doteraz najprísnejší verdikt si tento rok v septembri vypočul bývalý newyorský policajt Thomas Webster, ktorý bol odsúdený na desať rokov väzenia za násilie, ktorého sa dopustil pri nepokojoch. Trest 63 mesiacov odňatia slobody dostal Robert Palmer, ktorý podľa prokuratúry okrem iného na strážcov zákona hodil hasiaci prístroj. Palmer na rozdiel od Webstera priznal vinu a na súde uviedol, že sa za svoje činy hanbí. Asi najznámejšiu tvár nepokojov, "šaman" Jacob Chansley, dostal 41 mesiacov. Snímky, ktoré Chansleyho zachytávajú vo vnútri Kongresu vyzlečeného do pol tela, s kožušinovou čiapkou s rohmi a motívom americkej vlajky na tvári, obleteli vtedy celý svet. Rovnaký rozsudok si vypočul Scott Fairlamb, ktorý sa priznal k napadnutiu policajta pri budove Kongresu.
– Útok na Kapitol je v novodobých dejinách USA bezprecedentnou udalosťou. Do tej doby bola naposledy budova Kapitolu vo Washingtone obsadená 24. augusta 1814 počas americko-britskej vojny, ktorá vypukla v roku 1812. Vtedy bola budova Kapitola čiastočne vypálená britskými jednotkami a zahynulo niekoľko desiatok ľudí.
– Trump okrem vyšetrovania kvôli útoku na Kapitol čelí aj ďalším kauzám. Okresná prokurátorka pre Atlantu a jej okolie Fani Willisová začala vyšetrovanie v kauze údajnej Trumpovej snahy zvrátiť výsledky prezidentských volieb, keď na začiatku minulého roka unikla do médií nahrávka telefonátu medzi Trumpom a štátnym tajomníkom Georgie Bradom Raffenspergerom, ktorý v štáte dohliadal na organizáciu volieb. Trump vtedy okrem iného Raffenspergerovi oznámil, že od neho potrebuje "nájsť" presný počet hlasov, ktoré mu chýbajú na zvrátenie svojej porážky.
–V stredu výbor Snemovne reprezentantov pre štátne príjmy odhlasoval čiastočné zverejnenie Trumpových daňových priznaní. Trump sa právnou cestou dlho bránil vydaniu dokumentov, nakoniec však neuspel na najvyššom súde. Trump v rozpore s obvyklou praxou v Spojených štátoch nezverejnil svoje daňové priznania ani ako prezidentský kandidát, ani po vstupe do Bieleho domu. Podľa kritikov tak robil preto, že mal čo skrývať. Demokrati v Kongrese chceli okrem iného preveriť, či dokumenty neukazujú na možný Trumpov konflikt záujmov či či exprezident nepoužíval pochybné metódy na krátenie daní.
– Trumpova firma, The Trump Organization, bola nedávno na súde v New Yorku uznaná vinnou z daňového podvodu. Trump sám súdený nebol, aj keď podľa vyšetrovateľov presne vedel, čo sa dialo.
– Trump čelí aj kauze okolo prechovávania utajovaných dokumentov v jeho floridskom sídle či kauze údajnej ohováračky a údajného sexuálneho napadnutia.