Ako hodnotíte aktuálne demonštrácie v Číne, ktoré prepukli najmä kvôli nespokojnosti s politikou nulovej tolerancie voči covidu? A aký očakávate ich ďalší priebeh?
Sociálne motivované protesty a sťažnosti na prílišnú byrokraciu nie sú v Čínskej ľudovej republike ČĽR ničím novým už od 90. rokov. Súčasné protesty proti prísnym reguláciám v boji proti pandémii sa odohrávajú vo veľkomestách, ktoré patria k najviac moderným, medzinárodne komunikatívnym, majú dobrú životnú úroveň a tendenciu k nepolitickému druhu liberalizácie. Napriek zjavnému nárastu hnevu voči úradom sa však nedomnievam, že by protesty mohli narásť do takých rozmerov, aby citeľne zasiahli základy čínskeho politického systému.
Úhrnné počty protestujúcich nie sú známe, odhadol by som však, že v porovnaní s množstvom obyvateľstva ČĽR (zhruba 1,4 miliardy – pozn. red.) sú vlastne nízke. Číňania sú spontánni, veľmi praktickí ľudia. V krajine, kde sa dlho nikto nebúri, určite môže dôjsť k výbuchu hnevu zdola, a to z rôznych príčin. Tiež však platí, že ľudia cez protesty žiadajú nárok na normálny život, nie zvrhnutie režimu.
Napriek tomu sa v uliciach objavili heslá žiadajúce odstúpenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Pokladáte to za neobvyklé?
Áno, prelamuje to tabu nedotknuteľnosti straníckeho vedenia krajiny, znie to konfrontačne. Ostatne, samotné bezpečnostné zložky dávajú podnet k negatívnym odozvám, napríklad náhodnou kontrolou mobilných telefónov okoloidúcich v centre Šanghaja, lustráciou protestujúcich, ktorí držia symbol demonštrácií – prázdne listy papiera – či ďalšími uzávierkami ulíc a obchodov. Práce až nad hlavu teraz majú aj cenzori sociálnych sietí.
Môže to nejako ohroziť pozíciu Si Ťin-pchinga, či už vo vzťahu k ľudu, alebo v rámci strany?
Voči obyvateľstvu zatiaľ natoľko nie, avšak môže to priživiť pnutie vo vnútri komunistickej strany, v ktorej nedávno znovuzvolený Si nevídane umlčal politické frakcie. Neúspech kampaní, za ktoré ako najvyššia autorita nesie najväčšiu zodpovednosť, je systémová nevýhoda.
Aká vrstva obyvateľstva protestuje najviac?
Veľkomestské stredné vrstvy, ľudia drobného biznisu a tiež študenti, ktorí sú tradične emotívnejší a ešte nie úplne konformní. Za zmienku stojí napríklad ich aktivizácia na pekinskej prestížnej univerzite Čching-chua.
Čo myslíte, splnia úrady niektoré z požiadaviek demonštrujúcich, ktorí volajú najmä po zmiernení covidových reštrikcií?
Úrady zrejme nebudú chcieť výraznejšie rozvoľňovať opatrenia. Sú v dvojakom ohni, zhora aj zdola. Zvlášť pred nadchádzajúcimi jarnými sviatkami v čase lunárneho nového roka, ktoré už za niekoľko týždňov vyvolajú presuny stoviek miliónov ľudí domov k rodinám a príbuzným, je riziko šírenia nákazy veľké. Za mňa dokonca porovnateľné so začiatkom prvej vlny pandémie v zime na prelome rokov 2019 a 2020.
Napriek tomu prebleskujú informácie, že v niektorých častiach Číny už k istému rozvoľňovaniu reštrikcií dochádza. Vicepremiérka Sun Čchun-lan včera tiež oznámila, že pandémia dospela do novej fázy, kedy je variant omikron menej nákazlivý...
Iste, v prípade poklesu počtu nových prípadov nákazy úrady niekde zrejme ustúpia tlaku verejnosti. Ostatne, dialo sa tak aj skôr, zvlášť vo veľkých mestách. Dochádza k tomu napríklad v Kantone.
Proticovidová politika je však decentralizovaná, a to dokonca aj v samotných veľkomestách, kde je množstvo ľudnatých štvrtí, veľká sociálna mobilita a hustá dopravná sieť. Regionálne môže byť nastavenie pravidiel politickým problémom medzi centrom a miestnymi či mestskými reprezentáciami.
Chápem to teda tak, že niekde demonštranti dosiahnu svoje, inde nie. Bude toto podľa vás stačiť na ukončenie nepokojov?
Nedomnievam sa, že by hlavným kritériom bol tlak demonštrantov, ďalší vývoj si však netrúfam odhadnúť. Napríklad v Pekingu je na demonštrovanie už dosť chladno. Nezabúdajme však, že túto stredu zomrel exprezident a stranícky líder Ťiang Ce-min. Debaty o jeho ére a porovnávanie so súčasným autokratom Si môžu rozdúchať a ďalej zostriť emócie. V blízkej dobe sa uskutoční štátny pohreb a vzhľadom na historické precedensy v Číne existuje riziko emotívnych debát či nepokojov.
Ako vieme z príkladov v Hongkongu, kumulácia rôznych dôvodov na nespokojnosť je mobilizujúca. Davové podvedomie a emócie sú často nevyspytateľné. Zvlášť v mimozápadných kultúrach, kde ťažšie čítame kontext.
Ako protesty a covidová situácia ovplyvňujú ekonomiku Číny?
Protesty menšieho rozsahu nie sú potenciálne takým veľkým ekonomickým rizikom, avšak dopady epidémie sú pre hospodárstvo krajiny i životy ľudí často drastické.
RUDOLF FÜRST
- Pôsobí v Ústave medzinárodných vzťahov, predmetom jeho odborného záujmu je oblasť Číny.
- Absolvoval štúdium ekonómie na VŠE v Prahe, bakalárske štúdium sinológie – orientalistiky na FF UK a ročný jazykový kurz čínštiny na jazykovom inštitúte v Pekingu.
- Doktorát z medzinárodných vzťahov získal na Fakulte sociálnych vied UK.