Ázijské akciové trhy zaznamenali v pondelok pokles, keď burzy reagovali na vývoj v Číne, kde sa zdvihla vlna odporu voči prísnym vládnym opatreniam proti ochoreniu COVID-19.
Protesty vo viacerých čínskych mestách, na ktorých účastníci žiadali ukončenie tvrdých protipandemických opatrení vlády, ako aj politické slobody, vyvolali na trhoch obavy z dôsledkov pre druhú najväčšiu ekonomiku sveta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Stovky ľudí protestovali počas víkendu vo viacerých čínskych mestách. Boli to najväčšie demonštrácie od prodemokratických protestov z roku 1989, ktoré armáda krvavo potlačila. Víkendové protestné zhromaždenia vypukli v reakcii na smrtiaci požiar v bytovom dome v čínskom regióne Sin-ťiang z konca minulého týždňa.
Mnohí Číňania sú presvedčení, že práve lockdown sa podpísal pod komplikácie počas záchrannej akcie. Protesty sa konali v Šanghaji, Pekingu, Nankingu a ďalších mestách.
Rastúce napätie sa odrazilo na vývoji ázijských trhov, najmä čínskych. Hlavný index hongkonskej burzy Hang Seng klesol o 1,8 percenta a hlavný index burzy v Šanghaji zaznamenal na záver obchodovania pokles o 0,8 percenta. Pokles zaznamenali aj burzy v Tokiu, Sydney, Soule, Singapure, Jakarte, Bangkoku či vo Wellingtone.
Napríklad hlavný index burzy v Tokiu Nikkei 225 uzatvoril pondelkové obchodovanie poklesom o 0,4 percenta a obchodovanie ukončil na úrovni 28.162,83 bodu.
Podľa ekonómov bude musieť čínska vláda rýchlo konať. Ako povedal Ken Cheung z Mizuho Bank, zdá sa, že vládna politika nulovej tolerancie voči covidu už dosahuje bod zlomu.
"Vláda by mala zmierniť protipandemické opatrenia, aby situáciu upokojila," povedal. Uvoľnenie tvrdých opatrení by zároveň mohlo podporiť ekonomiku a s ňou posilniť akciové aj ropné trhy.
Aj ceny ropy zareagovali na vývoj v Číne a v pondelok klesli o takmer tri percentá. V súčasnosti sa cena severomorskej ropnej zmesi Brent pohybuje okolo 81,50 USD (78,55 USD) za barel (159 litrov), čo predstavuje pokles približne o 2,6 percenta.