"Nemáme (na to) pozitívny názor," uviedol Erdogan v reakcii na správy, že Fínsko a Švédsko zvažujú vstup do NATO. Tieto štáty totiž podľa Erdogana slúžia ako útočiská pre členov Revolučného frontu ľudového oslobodenia či Strany kurdských pracujúcich, ktoré sú v Turecku zakázané.

"Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie," povedal Erdogan novinárom v Istanbule.

Nechce opakovať "chyby z minulosti"

Turecký prezident ďalej poznamenal, že predchádzajúci lídri jeho krajiny "spravili chybu", keď v roku 1952 súhlasili so vstupom Grécka do NATO a rozšíriť Severoatlantickú alianciu o  Fínsko a Švédsko by podľa neho bolo rovnakým krokom vedľa.

"My, ako Turecko, nechceme v tejto otázke urobiť ďalšiu takúto chybu," zdôraznil.      

Rozhodnutie padne tento víkend

Švédsko a Fínsko budú o postoji Ankary rokovať v sobotu so šéfom tureckej diplomacie Mevlütom Çavusogluom. Fínsky minister zahraničia Pekka Haavisto vyzval na trpezlivosť.

Podľa neho predtým Turecko vyjadrilo podporu fínskemu vstupu do NATO. V tomto duchu sa vyslovil aj fínsky prezident Sauli Niinistö po stretnutí s Erdoganom na začiatku apríla.

Švédsko a Fínsko o vstupe do NATO aktívne uvažujú po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine. O svojom kladnom postoji a "bezodkladnej nutnosti" o členstvo požiadať včera informovali najvyšší štátni predstavitelia Fínska.

V prípade Švédska dnes vyšla z parlamentu bezpečnostná správa, ktorá okrem iného analyzuje prínosy a riziká vstupu krajiny do NATO. Tá síce neobsahovala žiadne jasné odporúčanie do aliancie vstúpiť, ale švédska ministerka zahraničia Ann Lindeová pri jej prezentácii uviedla, že hoci im vojenská neangažovanosť doteraz slúžila dobre, dnes už sú v inej situácii.

Štokholm zároveň potvrdil, že pri jeho rozhodovaní zaváži aj postoj jeho fínskeho suseda. Obe krajiny by mali svoje finálne rozhodnutie oznámiť do nedele, 15. mája.