Ste autorom knihy Prezidenti rozdelenej Ameriky. Táto krajina bola v uplynulých rokoch značne polarizovaná, aj v dôsledku politiky Donalda Trumpa. Bolo to v histórii USA skôr výnimočné obdobie, alebo takéto rozdelenie je tam bežnou vecou?
Už len názov knihy, keď je pri prezidentoch použitý plurál, naznačuje, že tak výnimočné to zase nebolo. Stačí sa ohliadnuť späť do 20. storočia. Ak necháme bokom teroristické útoky zvonka a pozrieme sa povedzme na koniec 60. rokov a na to, čo sa dialo v amerických mestách, takisto uvidíme hektické udalosti – atentáty na popredných politikov ako Robert a John Fitzgerald Kennedyovci či Martin Luther King. Horiace ghettá černošských predmestí vo veľkých mestách. Nepokoje v kampusoch univerzít, napríklad v kalifornskom Berkeley. Takisto protesty proti vojne vo Vietname, výtržnosti nespokojných odborárov, hladové pochody v období veľkej hospodárskej krízy a mnohé ďalšie.

Boli rovnako hektické aj ďalšie obdobia?
Áno. Keby sme sa chceli vrátiť do 70. rokov, konkrétne do obdobia úradovania prezidenta Richarda Nixona, videli by sme obrovské protirepublikánske demonštrácie v súvislosti s aférou Watergate. A už v našom storočí sme boli svedkami veľkého vyjadrenia nespokojnosti s politikou Georgea W. Busha. Takže nie, podľa môjho názoru to v zásade nie je nič mimoriadne. Amerika vždy bola rozdelená, aj keď útok na Capitol z konca funkčného obdobia Donalda Trumpa v januári tohto roka bol v určitom ohľade naozaj výnimočný.

Zrejme nikto nepochybuje, že Trump vstúpi do histórie ako kontroverzná postava...
Dnes sa dá ešte len ťažko povedať, ako si ho dejiny zapamätajú, keďže nevylučuje opätovnú kandidatúru na amerického prezidenta. Tu treba pripomenúť jednu dôležitú vec. Nevieme, ako bude Trumpa hodnotiť história, pretože niektoré problémy pretrvávajú aj po jeho odchode z úradu.

O akých problémoch hovoríte?
Vzhľadom na to, čo sa dnes deje na juhu Spojených štátov, bez preháňania môžeme povedať, že tam na plný plyn prebieha migračná humanitárna kríza. Takmer 20-tisíc detí sa nachádza v detenčných táboroch. A táto kríza sa po nástupe Joea Bidena ešte prehlbuje. Uvidíme, do akej miery republikáni využijú to, čo všetko sa Bidenovi nepodarí a či Trump skutočne pozbiera silu na kandidatúru o tri roky. Taktiež si musíme počkať na to, či by ho republikánski voliči v primárkach vôbec chceli. A až potom to budeme môcť uzatvárať. Momentálne sa zdá sa, že jeho účet zatiaľ úplne uzavretý nie je.

Ako by ste ho zhodnotili z dnešného pohľadu?
Už teraz by som sa plne podpísal pod to, že navždy bude zapísaný ako kontroverzný prezident. Sám ste to povedali, niet o tom najmenších pochybností. Aj keby po ňom zostalo čokoľvek dobrého, všetko to aspoň v tejto chvíli prehlušuje neschopnosť uznať volebnú porážku, rovnako ako v mentálnej rovine vyprovokovanie útoku na Capitol zo začiatku januára tohto roka. Znovu však zdôrazňujem – Trump už neraz ukázal, že je mužom plným prekvapení. Bol by som preto opatrný s tým, aby sme jeho kariéru úplne uzatvárali.

Má stále vplyv na republikánskych voličov?
Podľa posledných prieskumov stoja za Trumpom približne štyri pätiny republikánskych voličov. Až na výnimky sa s ním nerozhádalo ani vedenie Republikánskej strany. Koniec-koncov nezabúdajme na fakt, že keď sa hlasovalo o jeho impeachmente, tak z 50 republikánskych senátorov zdvihlo ruku za tento návrh iba sedem. Z nich šesť už pritom neplánovalo kandidovať v ďalších senátnych voľbách a obhajovať svoj mandát. Úlohu tu teda zohrala aj opatrnosť či pragmatickosť – záleží to od konkrétneho senátora. U každého to bolo asi trochu iné. Skrátka si to nechceli rozhádzať s politikom, akým je Trump. Veľmi jasne to vystihol republikánsky senátor Rand Paul.

Čo povedal?
Ak by som ho mal citovať z jeho entuziastického prejavu tesne pred hlasovaním o impeachmente – Donald Trump urobil množstvo zlých vecí, ale tiež dobrých. A najmä priviedol do strany toľko voličov ako žiadny iný republikánsky politik. Republikáni sú teraz podľa mňa tak trochu v pasci. Kultivovaná časť ich vedenia si v budúcich voľbách bezpochyby dokáže predstaviť stranu bez Trumpa. Veľká väčšina republikánskych voličov je však zatiaľ iného názoru. Uvidíme, ako sa to celé bude vyvíjať.

Môže mať Trump vôbec šancu v novembri 2024 reálne zabojovať o Biely dom?
Zatiaľ všeličo nasvedčuje tomu, že by to mohol skúsiť. Je o štyri roky mladší než Biden a pôsobí oveľa vitálnejšie. Na druhej strane keby do toho naozaj išiel, tak prvou otázkou by bolo, kto by sa proti nemu postavil v republikánskych primárkach. Ja osobne vôbec nepochybujem o tom, že by mal vyzývateľa. Určite by to nebola žiadna one man show. A po druhé – je to politik, ktorý polarizuje. Domnievam sa, že republikáni by rovnako ako v predchádzajúcich voľbách urobili čokoľvek pre to, aby tie primárky nevyhral. Nedávno som sa o tom bavil s jedným kolegom z USA. Povedal mi, že ako ideálneho republikánskeho kandidáta vidí nejakého bilinguálneho kongresmana či senátora z juhu Spojených štátov, ktorý bude hovoriť anglicky aj španielsky.

Máte niekoho konkrétneho na mysli?
Niekoho takého, akým bol Marco Rubio v predchádzajúcich voľbách v roku 2016. Ten však v primárkach úplne pohorel, takže nie je úplne pravdepodobné, že by to skúsil práve on. Povedal by som, že Trump sa zatiaľ na kandidatúru cíti a veľmi vážne s ňou koketuje. Mimochodom, veľa napovedia takzvané midterms elections, teda priebežné voľby, ktoré sa uskutočnia na jeseň budúceho roka. Ide o voľby uprostred mandátu úradujúceho prezidenta, v ktorých sa bude voliť celý rad reprezentantov a tiež tretina Senátu. Až podľa toho, ako to dopadne a ako sa bude posúvať nálada v krajine, sa Trump rozhodne.

Dnes Spojeným štátom vládne Joe Biden. Je už teraz cítiť upokojenie vášní, alebo stále možno Ameriku označiť za rozdelenú?
Na polarizácii sa vôbec nič nezmenilo. Iba médiá tomu prirodzene venujú menšiu pozornosť. Hlavný terč veľkých liberálnych médií sa totiž v januári stiahol z politiky. Samozrejme, mám tým na mysli Donalda Trumpa. Táto krajina však aj naďalej zostáva rozdelená. Súdny proces s policajtami, ktorí zavinili smrť Georgea Floyda, je obrovsky mediálne sledovaný. Dokonca je označovaný za proces storočia. Súdne budovy a všetky priľahlé ulice musí strážiť polícia. Napätie v americkej politike je stále všadeprítomné. Ale znovu opakujem – to čo sa deje na juhu Spojených štátov, už aj niektorí guvernéri a starostovia miest úplne otvorene pomenúvajú ako humanitárnu krízu. A nielen oni. Stále častejšie sa dokonca aj v liberálnych médiách objavuje kritika na adresu Joea Bidena.

Čo mu vyčítajú?
Najmä fakt, že za tie mesiace, odkedy táto kríza prepukla, sa ešte vôbec nebol pozrieť na juh USA. Dokonca tieto južné štáty a spomínané detenčné tábory, kde sú najväčšie ohniská napätia, nenavštívila ani viceprezidentka Kamala Harrisová. Pritom práve ju poveril Biden riešením tejto krízy. Takže podľa môjho názoru sa na rozdelení spoločnosti v USA nezmenilo, hoci to mediálne nie je až také atraktívne a viditeľné, ako to bývalo. V južných štátoch navyše prebieha veľmi tvrdý politický boj. Republikáni tam v prezidentských voľbách stratili dva štáty, ktoré tradične patrili im – Nové Mexiko a Arizonu. A podľa mňa za každú cenu budú chcieť využiť to, čo sa aktuálne na juhu deje, aby tieto štáty získali späť.

Očakávate, že Biden bude kandidovať za prezidenta aj v roku 2024, alebo skôr dostane šancu Kamala Harrisová?
Skvelá otázka, na ktorú však zatiaľ nevieme odpovedať. Môžeme sa o to aspoň pokúsiť a zatipovať si. Ja osobne by som bol nesmierne prekvapený, keby Joe Biden o necelé štyri roky znovu kandidoval. Už teraz pôsobí veľmi vyčerpane. Napokon aj médiá sa bavia nad jeho pádmi, prerieknutiami, lapsusmi, neschopnosťou spomenúť si na meno nového šéfa ministerstva obrany a podobne. A to sa jeho mandát ešte len začína. Ja svojim študentom vždy hovorievam – ak sa chcete pozrieť, aké náročné je byť americkým prezidentom, pozrite sa na fotografie Georgea Busha mladšieho či Baracka Obamu, ako vyzerali pri nástupe do úradu a potom na snímky po štyroch a ôsmich rokoch. Ten tlak je pre normálneho smrteľníka nepredstaviteľný.

Dvojnásobne to platí vtedy, ak rovesníci prezidenta sú už na dôchodku...
Presne tak. Biden bude mať onedlho 80 rokov, je skutočne unavený. Navyše u Kamaly Harrisovej a u progresívnej časti Demokratickej strany vidím veľkú túžbu a chuť po moci. Nerobme si ilúzie. Demokrati si Bidena vybrali práve preto, že ako jediný z nich mal šancu minulý rok poraziť Trumpa. Najmenej prekážal ľuďom, vedel si získať ich priazeň. Otázkou nielen pre mňa, ale aj pre niektorých amerických komentátorov skôr je, či vôbec doslúži celý mandát.

Ak doslúži, kto bude kandidovať za demokratov?
Pokiaľ ho dokončí, som skoro presvedčený o tom, že Kamala Harrisová sa v primárkach bude usilovať o nomináciu za Demokratickú stranu. Tiež sa však môže stať, že sa objaví nejaká nová demokratická star. Veď si spomeňme na rok 1992 – a to myslím trochu nadnesene – že z takej ´diery´ a ´zapadákova´, akým je štát Arkansas, prišiel mladý charizmatický kandidát Bill Clinton a bolo vymaľované. Čiže môže to byť Kamalla Harrisová, ale aj niekto iný, nejaká mladá zaujímavá demokratická osobnosť. Rovnako to platí aj o Republikánskej strane. Každopádne na opätovnú kandidatúru Joea Bidena by som nestavil ani päť halierov.

Mali ste pri príprave knihy možnosť navštíviť Biely dom, prípadne sa dostať do bližšieho kontaktu s americkou administratívou?
Ameriku som navštívil niekoľkokrát. Vo Washingtone mám kamarátov, pred pár rokmi sme prednášali spolu s Miroslavom Bártom, Otakarom Foltýnom a Karlom Rěhkom v Pentagóne pre amerických diplomatov. Sme v pravidelnom kontakte s českou ambasádou vo Washingtone. Povedzme, že aj cez univerzity mám nejaké kontakty na členov niektorých amerických think-tankov. Priamo s členmi americkej vlády som však pri príprave knihy nehovoril.

Môžete povedať niečo viac o kolegoch, s ktorými ste prednášali vo Washingtone?
Tým prvým je profesor Miroslav Bárta, český egyptológ a archeológ, s ktorým sme spolu písali knihy o kolapsoch. Už tri naše knižky vydalo nakladateľstvo Academia. Prvá, ktorá mala najväčší počet vydaní, sa volá Kolaps a regenerácia: Cesty civilizácií a kultúr. Druhým je podplukovník Otakar Foltýn z generálneho štábu armády Českej republiky a tretím generál Karel Řehka. Aj on vtedy pôsobil v generálnom štábe armády. Dnes je riaditeľom Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť, ktorý bol zriadený v Českej republike.

Kto je Martin Kovář
Od roku 1993 pôsobí na Katedre hospodárskych dejín Národohospodárskej fakulte VŠE v Prahe. Dlhé roky viedol Ústav svetových dejín na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Bol tiež prorektorom Karlovej univerzity pre vzťahy s verejnosťou.

Prezidenti rozdelenej Ameriky
Nová kniha historika Martina Kovářa vychádza v rámci HN edície – knižnej edície denníka Hospodárske noviny. Autor v publikácii glosuje príbehy amerických prezidentov, od Woodrowa Wilsona až po Donalda Trumpa. Ukazuje zložitý vývoj USA, ich odvekú rozdelenosť aj opakujúce sa problémy, rovnako ako tragickosť a novú nádej v dejinách 20. a 21. storočia. Obzerá sa za tým, aké osobnosti v Bielom dome úradovali, ako ich vnímali súčasníci v Amerike a v zámorí a ako sa na ne s odstupom času pozerá veľká história. Kúpite na knihy.hnonline.sk a v sieťach kníhkupectiev. Kniha pôvodne vyšla v edícii INFO.cz.