Nervozita v juhovýchodnej Ázii stúpa. Čínska armáda vykonáva manévre simulujúce útok na Taiwan, Spojené štáty do oblasti vyslali hneď dve lietadlové lode.
Riziko ozbrojeného stretnutia nebezpečne rastie, varuje taiwanský minister zahraničia Joseph Wu.
Šéf taiwanskej diplomacie upozornil, že Čína tento rok v okolí ostrova usporiadala "bezprecedentný" počet námorných aj vzdušných manévrov.
Tempo a rozsah vojenských cvičení podľa neho stále rastie. "Hrozba je čím ďalej väčšia," poznamenal podľa denníka The Washington Post Joseph Wu.
Pripravujú sa na riešenie silou
Upozornil, že takmer každý deň sa pri Taiwane objavia lietadlá čínskych vzdušných síl. Tieto incidenty sú podľa neho ďaleko častejšie, než uvádzajú médiá. "Čím ďalej, tým viac sa pripravujú na to, že taiwanský problém vyriešia silou," poznamenal na adresu komunistického režimu v Pekingu.
Podľa neho napätie bude naďalej stúpať, pretože Peking v dôsledku pandémie čelí spomaleniu ekonomiky a hnevu celého sveta.
"Štáty často využívajú vonkajšie krízy, aby odvrátili pozornosť. Ak sa pozrieme na ohniská napätia na čínskej periférii, je jasné, že Taiwan by pre Čínu bol veľmi vhodný obetný baránok," poukázal na šarvátky na čínsko-indickej hranici či pacifikáciu Hongkongu.
Manévre na všetkých stranách
Ostrov, ktorý komunistický režim v Pekingu považuje za svoju vzbúreneckú provinciu, minulý týždeň usporiadal päťdňové manévre, počas ktorých vyskúšal pripravenosť svojej armády na možnú nepriateľskú inváziu. Do cvičenia sa zapojilo asi osem tisíc vojakov.
"Cvičenie ukázalo svetu naše robustné obranné kapacity a silné odhodlanie brániť Taiwan," uviedla prezidentka Cchaj Jing-wen, ktorá myšlienku zlúčenia s pevninskou Čínou v rámci systému "jedna krajina, dva systémy" vytrvalo odmieta.
Nová studená vojna
Činia sa aj Spojené štáty, ktorých vzťahy s Pekingom počas koronakrízy ochladli na bod mrazu a experti hovoria o novej studenej vojne.
Začiatkom júla poslali do nepokojnej oblasti dve lietadlové lode USS Nimitz a USS Ronald Reagan. K manévrom v Juhočínskom mori sa teraz pridalo aj austrálske a japonské námorníctvo.
Šéf Pentagonu Mark Esper tento týždeň sľúbil, že Spojené štáty budú Taiwanu naďalej dodávať zbrane v rámci vlaňajšieho rekordného kontraktu v hodnote viac ako desiatich miliárd dolárov. Jeho súčasťou je aj dodávka 66 lietadiel F-16 alebo viac než stovka tankov M1A2T Abrams.
Tisíce rakiet miera na Taiwan
"Čína buduje armádu, je čím ďalej asertívnejšia. Na Taiwan mieria stovky, možno tisíce ich rakiet. Prezident Si Ťing-pching to posunul na úplne novú úroveň," komentoval Esper prístup čínskeho vodcu, ktorý považuje pripojenie ostrova za nevyhnutné - a nevylučuje ani použitie sily.
Denník The Washington Post pripomína, že v Číne v posledných mesiacoch vzrástlo volanie nacionalistických komentátorov a vojenských jastrabov po násilnom pripojení Taiwanu. Si by podľa nich mal využiť to, že svet je zamestnaný pandémiou, a urobiť historický krok, ktorý mu zabezpečí "čestné miesto v dejinách".
K možnej invázii na Taiwan by podľa agentúry Reuters mohol nasadiť výsadkové sily, ktoré Čínska ľudová armáda v posledných rokoch usilovne rozširuje. Je to vlastne obdoba americkej námornej pechoty, teraz majú asi až 35-tisíc príslušníkov. Teda dvojnásobok toho, čo mali pred tromi rokmi.
Lodenice v Šanghaji počas posledných desiatich mesiacov spustili na vodu dve vrtuľníkové výsadkové lode typu 075. Na tieto plavidlá s výtlakom 40-tisíc ton sa vojde až deväťsto vojakov a tridsať helikoptér.
"Počas vojenských operácií budeme špičkou meča, ktorý vnáša hrôzu do srdca nepriateľa," nechal sa pred rokom počuť veliteľ elitnej jednotky čínskej námornej pechoty Ťiao-lung (Morský drak).
Opustí Trump Taiwan?
Väčšina analytikov je však presvedčená, že invázia na Taiwan je (zatiaľ) nepravdepodobná. Nielen že by to veľmi pravdepodobne vyvolalo vojnu so Spojenými štátmi, ale zničilo by to medzinárodnú povesť Číny aj jej ekonomickú iniciatívu Jeden pás, jedna cesta.
"Ľudová oslobodzovacia armáda dobre vie, že v prípade vojny s Taiwanom bude jej protivníkom nielen taiwanská armáda, ale aj americko-japonská aliancia a ďalší spojenci v regióne," povedal denníku The South China Morning Post pekingský vojenský analytik Čou Čchen-ming.
Experti predpokladajú skôr stupňovanie tlaku v snahe podlomiť morálku obyvateľov ostrova a vládu v Tchaj-peji prinútiť k rokovaniam o "mierumilovnom zjednotení". Do úvahy pripadá ekonomická blokáda, kybernetické útoky či uzavretie Taiwanského prielivu.
"Ak je cieľom čínskych komunistov prinútiť Čínsky Taiwan na konanie, alebo akceptovať nejakú formu režimu, jedna krajina, dva systémy ', tak sa skôr uchýlia k psychologickej taktike," myslí si taiwanský analytik Čchen Cch'-pchu.
Možnosťou je aj útok na niektoré menšie ostrovy patriace Taiwanu. Napríklad Prataské ostrovy, koralový atol asi 400 kilometrov juhozápadne od mysu Cape Eluanbi.
Čínska armáda chystá na august masívne manévre simulujúce útok na ostrovy s malou taiwanskou posádkou. Vládny denník Gobal Times varoval, že cvičenie sa veľmi ľahko môže zmeniť v skutočnú vojenskú operáciu, ak v Tchaj-peji budú naďalej uvažovať o formálnom vyhlásenie nezávislosti.
Čína súčasnými manévrami zároveň testuje odhodlanie Donalda Trumpa brániť Taiwan. "Keď Trump opustil Kurdov v Sýrii, objavili sa špekulácie, koho by mohol opustiť nabudúce. Taiwan na tomto zozname figuroval veľmi vysoko. A zrejme to tak zostane, kým Trump zostane prezidentom," napísal prezidentov niekdajší bezpečnostný poradca John Bolton vo svojej nedávno vydanej knihe.