Aj do našich kín práve vstúpila napäto očakávaná biografia J. Roberta Oppenheimera, vedca, ktorému sa tiež hovorí otec atómovej bomby. Ako veľmi však mýty zastreli skutočnú legendu muža, ktorý sa nakoniec staval proti pokračovaniu svojho epochálneho diela?
VIDEO: J. Robert Oppenheimer: "Stal som sa Smrťou, ničiteľom svetov."
Vytrvalý Oppenheimer
Vďaka ohromnému množstvu televíznych dokumentov a popularizačných článkov patrí tento deň medzi najznámejšie okamihy 20. storočia. Skoro ráno 16. júla 1945 sa americký vedec Julius Robert Oppenheimer (1904 – 1967) so svojim tímom zhromaždil na testovacom mieste Trinity južne od amerického Los Alamos, aby sledoval prvý jadrový výbuch na svete.
Ako opisujú historici Kai Bird a Martin Sherwin v knihe American Prometheus: The Triumph and Tragedy of J. Robert Oppenheimer (2006), Oppenheimer každých pár minút nervózne vzhliadal k búrlivej neprajnej oblohe, bol však odhodlaný doslova rozkázať vetru, dažďu, aby test mohol práve v tento deň prebehnúť. Stalo sa tak ráno o 5:30.
Chemik James B. Conant si pod dojmom bieleho svetla zaplňujúceho oblohu na okamih myslel, že „vzplanul celý svet“. Fyzika Boba Serbera záblesk úplne oslepil, a keď sa mu po tridsiatich sekundách vrátil zrak, videl jasný fialový stĺp stúpajúci do obrovskej výšky. Keď po výbuchu Oppenheimer opúšťal riadiace stredisko, zamrmlal smerom k prítomným vojenským veliteľom: „Teraz už sme všetci svine.“
Fyzikovi Isidorovi Rabimu však v pamäti utkvela skôr Oppenheimerova westernová chôdza: „Ako Na pravé poludnie.“ Bolo vidieť, že Oppie to dokázal. Práve spomínaného Amerického Promethea adaptoval režisér Christopher Nolan vo svojho Oppenheimera (2023), ktorý práve s veľkým očakávaním vstupuje do kín.
Zaradil sa tak do mnohých autorov vedeckých, popularizačných i umeleckých vykladačov fenoménu Oppenheimer, s ktorým podľa literárneho historika Lindseyho Michaela Banca môžu v odbore vedeckých celebrít súperiť snáď len Albert Einstein, Isaac Newton a Stephen Hawking.
Atómový hrdina
Oppenheimer bol synom nemeckých prisťahovalcov a už počas vysokoškolských štúdií na Harvardovej univerzite vynikal okrem iného v latinčine, gréčtine, fyzike a chémii. Publikoval aj poéziu a študoval východnú filozofiu. Po ukončení štúdia v roku 1925 sa vo Veľkej Británii venova...
Zostáva vám 85% na dočítanie.