„Celé dva roky sa u mňa striedali dni, keď som jedla len zeleninový šalát, s tými, počas ktorých som sa nekontrolovateľne prejedala. Pre predstavu: Urobila som si pol kila cestovín, ktoré som zjedla s poriadnou dávkou syra. Pokračovalo to čokoládami, tyčinkami, palacinkami, sladkým pečivom, rožkami. Všetko som zapila pollitrom mlieka. Jednoducho som zjedla toľko, koľko je človek fyzicky schopný prijať,“ opisuje svoje najhoršie obdobie fitness trénerka Lenka Schimmerová.
Ako dodáva, dlhé hodiny potom ležala zúfalá a znechutená na posteli. Len čo jej bolo lepšie, išla znovu jesť. „Keď mala prísť domov mamka z práce, vzala som si voľné oblečenie, dokúpila veci, ktoré som zjedla a tvárila sa akoby sa nič nestalo. Fungovalo to. Nikto okolo mňa celé dva roky nič nespoznal a bola som na úplnom dne,“ spomína.
Psychoterapeut Jan Kulhánek vysvetľuje, že hoci záchvatové či psychogénne prejedanie stálo doteraz mimo pozornosti odborníkov, medzi poruchami príjmu potravy naopak prevažuje. „Nejakú skúsenosť s prejedaním má skoro každý, pravidelne sa to deje zhruba desaťkrát častejšie ako hladovanie,“ uvádza. To isté potvrdzuje aj Marie Novotná, hovorkyňa centra Anabell, ktoré sa na poruchy príjmu potravy špecializuje.
Záchvatové prejedanie (ZP) v skratke znamená konzumáciu veľkého množstva potravín v krátkom čase. Jan Kulhánek upresňuje: „Ak v strese zjeme dve čokolády na posedenie, ešte to netreba hodnotiť ako záchvatové prejedanie. Ak sa to však deje vždy, keď nám nie je psychicky dobre, treba spozornieť.“ Jan Kulhánek varuje, že v takom prípade je začiatok problému na svete.
„Ľudia trpiaci ZP obvykle zjedia jedlo pre päť ľudí. Ale nejde iba o množstvo. Dôležitý je aj pocit prejedenia a pocitový odhad množstva jedla. Rozhodne to končí tým, že dotyčnému je fyzicky aj psychicky zle,“ dodáva Kulhánek.
To potvrdzuje aj Lenka, ktorá spomína, že zatiaľ čo ostatní riešili, kam chcú ísť na vysokú, ona riešila len dve veci – postavu a jedlo. „Záchvatové prejedanie je zradné tým, že nás na chvíľu nechá cítiť sa spokojne.
Keď som jedla hlava nehlava, bola som vlastne spokojná. Milovala som to. To, že môžem zjesť všetko, čo chcem, keď sa nikto nepozerá. V ten moment akoby som stratila všetko racionálne myslenie. Chcela som len osamote jesť a užívať si jedlo, ktoré si normálne zakazujem,“ popisuje.
Zostáva vám 66% na dočítanie.