Nemusím veľa, stačí dobre – znie názov výbornej (a fakt vtipnej) inscenácie od divadla Skrat. Mnohí presne tento postoj uplatňujú voči svojmu životu. Bohémsky vyhlasujú, že kvalita stačí, kvantitu netreba. Kto by však mohol čokoľvek namietať voči stavu, keď sa kvalita spojí s kvantitou? Otázka znie, ako to dosiahnuť.
Diagnóza: ľahostajnosť
Na úvod smutný fakt. Slováci mrhajú svojím potenciálom viac než okolité národy. Priemerná dĺžka života v našej krajine je podľa Zdravotného profilu Slovenska za rok 2021 76,9 roka, čo je takmer štyri roky pod priemerom EÚ. No nejde len o kvantitu. Rovnako biedne sme na tom s kvalitou.
Dlhodobo sa ocitáme aj na najnižších európskych priečkach v rámci dĺžky života v zdraví, čo sa podpisuje aj pod to, že sa subjektívne cítime najstarší spomedzi všetkých Európanov. To nám svojho času aj vynieslo nelichotivý prívlastok: najmladší starci Európy.
A pozitívne nie sú ani trendy. Kým spotreba tabaku u dospelých vo väčšine krajín Únie za posledné desaťročie klesla, na Slovensku zostala stabilná. Doslova katastrofálne sme na tom s pohybom, množstvom soli a kvalitou stravy celkovo – s tým súvisí aj jedna z najvyšších úmrtností na rakovinu (najmä druhy ovplyvniteľné životným štýlom) a kardiovaskulárne ochorenia.
A kým v oblasti detskej obezity sme ešte pred pár rokmi boli dávaní za príklad, tie isté deti – medzičasom dospievajúci či dospelí – svojou hmotnosťou už dostali Slovensko do nadpriemerného pásma. Inými slovami: našinec robí všetko pre to, aby kvalitu i kvantitu svojho života posúval do radikálne nižších hodnôt, než sú tie, aké by mohol dosahovať vďaka génom či zdravotnej starostlivosti.
Skúsme, či svetlo do močiara našej ľahostajnosti dokážu vniesť tí, ktorí sa štatistikám v...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.