Vraví sa, že staroba je výsadou ľudí, pretože zvieratá vo voľnej prírode sa na prahu starnutia obvykle stanú korisťou niekoho silnejšieho a rýchlejšieho. Súhlasíte?
Záleží na tom, ktoré zvieratá (smiech). Faktom však je, že ako sa zlepšuje zdravotná starostlivosť, ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku a môžu si starobu „užiť“. Keď si zoberiete demografické krivky, tak najmä v krajinách ako Japonsko je pomyselný strom života takmer až obrátený. Teda starých ľudí je viac ako mladšej populácie.
Takže starnutie je fenomén, s ktorým sa stretávame čoraz častejšie, lebo demografia hovorí, že aj my nasledujeme vyspelé krajiny. Problémom je však zlý parameter dĺžky života bez zdravotných problémov. U nás si veľa ľudí starobu neužije, ale doslova sa trápia, takže sa tu žiada spomenúť myšlienku Abrahama Lincolna, že treba pridať život k rokom, nielen roky k životu. Asi každý si položí otázku, čo je to vlastne staroba.
Takže čo to je, kedy sa začína fyziologické starnutie?
Presnú príčinu staroby nepoznáme, ale vieme, ako sa prejavuje. Charakteristikou staroby je, že sa strácajú funkčné schopnosti jednotlivých orgánových systémov. Samozrejme, nie je to len jeden moment. Niektoré orgánové systémy sa začínajú zhoršovať už niekedy po dvadsiatom alebo tridsiatom roku života, niektoré až oveľa neskôr.
Existujú pekné krivky pre jednotlivé funkcie. Keď si zoberiete napríklad reprodukčné funkcie u ženy, tie sa znižujú okolo 45 rokov, u mužov neskôr. So starnutím ubúda vytrvalosti, schopnosti zvládať intenzívnejšie zaťaženie dlhší čas, čo nás často obmedzuje. A čo sa v posledných rokoch snažím propagovať, je, že s vekom sa stráca sila. Pretože mnohé aktivity denného života, ako napríklad vstávanie zo stoličky, si vyžadujú stále rovnakú silu.
Pokiaľ máte mladé mocné nohy a vstávanie vyžaduje aktiváciu napríklad 40 percent vášho maxima, ani si ho neuvedomíte. No keď sa to maximum znižuje, úsilie potrebné na postavenie zo stoličky sa zvyšuje percentuálne až k maximu. Takže najprv vstanete pomalšie, musíte takpovediac so sebou zabojovať, až nakoniec nevstanete vôbec. Hovoríme tu o takzvanom prahu bezvládnosti, keď sa ľudia v dôsledku straty sily môžu stať závislí od okolia, a potom kvalita života už naozaj nestojí za veľa.
Dajú sa tieto straty nejako nahradiť alebo zvrátiť? Teda môže niekto starnúť rýchlejšie alebo pomalšie ako iný?
Jedným z prostriedkov, ktorým popri vhodnej strave dokážeme asi najviac ovplyvniť priebeh staroby, je pohyb.
To neznie ako prevratná novinka.
Nie, ale funguje to, dokazujú to mnohé medzinárodné štúdie. Máme prostriedok, ako ubúdanie síl ovplyvniť, a tým je silový tréning. Dlhé roky sa však považoval za niečo zlé, zvlášť pre starších ľudí, s odôvodnením, že pri ňom stúpa tlak, riziko mozgovej porážky, postihnutia srdca a čo ja viem čoho všetkého ešte....
Zostáva vám 85% na dočítanie.