Strach v nás mobilizuje obranné mechanizmy a pripravuje organizmus človeka na zdolanie extrémnych výziev. Kľúčovými spúšťačmi sú hormóny adrenalín a noradrenalín. Mobilizujú telo aj myseľ.
Pokiaľ ich však máme nadbytok, napáchajú viac škôd ako úžitku. Zatemnia nám mozog a nie sme schopní racionálne sa správať. Ako učebnicový príklad sa uvádza prípad amerického vojenského výsadkára, ktorý prišiel o život pri zoskoku v Kórejskej vojne.
Zabil sa, pretože si omylom vzal padák prispôsobený pre ľavákov. Keď nenahmatal šnúru na otváranie padáku na jej obvyklom mieste, prepadol panike. Holými prstami si rozorval uniformu a kožu na tele v miestach, kde obvykle šnúru nahmatal. Na záchranu života mu pritom stačilo, aby siahol len o kúsok vedľa.
Je prirodzené, že sa nás zmocní hrôza, keď sa na nás na prechode rúti kamión. Nie je však normálne, keď sa človek bojí vstúpiť na prechod vo chvíli, keď autá v oboch smeroch zastavili a čakajú, až chodec prejde na druhú stranu.
Chorobný strach označovaný ako fóbia prenasleduje svoje obete dlhodobo a výrazne ich obmedzuje v bežnom živote. Ľudia nedokážu fóbiu zvládnuť, aj keď si jasne uvedomujú, že ich obava nemá racionálne jadro.
Fóbie nie sú pritom vzácne. V určitom období života sa s nimi stretáva jedna desatina všetkých ľudí. Podľa niektorých výskumov je počet fóbií dokonca dvakrát vyšší. Ženy trpia fóbiami dvakrát častejšie ako muži.
Niektoré z nich, ktoré vynikajú nad ostatnými svojou nezvyčajnosťou, si pozrite v galérii:
Strach zo strachu
„Bojím sa strachu,“ priznáva Catherine Destivelleová. Francúzska horolezkyňa má pritom pre strach dôvod. Vo svetových veľhorách podnikla množstvo dych berúcich výstupov.
Ako prvá žena napríklad vystúpila sama na vrchol alpského Eigeru - obávanú „stenu smrti“. Hviezda horolezeckého športu celkom iste nemôže trpieť akrofóbiou čiže chorobným strachom z výšok.
„Strach zo strachu“ označovaný v extrémnych prípadoch ako fobofóbia má však v jej prípade logické odôvodnenie.
Škótsky horolezec Hamish MacInnes vykreslil vo svojej knihe „Vysoké drámy“ výstup strmým ľadovcovým svahom na severoamerickú horu Grand Teton, počas ktorého jeden z horolezcov prepadol strachu z pádu do hlbín.
V panike sa odviazal od istiaceho lana a bez akéhokoľvek zaistenia začal zostupovať do údolia. Čoskoro uviazol. So záchranármi, ktorí sa mu snažili pomôcť, bojoval tak vehementne, že ho museli pred transportom do bezpečia omráčiť.
Keď sa muž prebral zo šoku, nepamätal si z celého incidentu vôbec nič. Catherine Destivelleová sa nebála, ani keď jej pri výstupe severnou stenou Eigeru zíva...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.