Keď sa v roku 2010 uskutočnil na zrúcaninách hradu Cimburk prvý ročník festivalu Hradby Samoty, nikto netušil, že je to začiatok jedného z rešpektovanejších undergroundových festivalov na Slovensku a v Česku.
Už od počiatkov bolo preň typické prepojenie s pamiatkami – ako miestami so špecifickým genius loci, ktoré aktívne podporuje tvorivé napätie a vyznenie diel.
Aj dvanásty ročník si zachováva tento prístup, a tak v priestore barokového kaštieľa v Jablonici môžeme 13. až 15. júla zažiť opulentnú žánrovú prehliadku zahŕňajúcu elektroniku, industrial, dark ambient, kraut rock či klasické komorné kvarteto. Súčasťou festivalu samozrejme bude i výstava súčasného audiovizuálneho umenia pod vedením kurátora Nitrianskej galérie Omara Mirzu.
Metalisti a depešáci opäť spolu
Na počiatku 90-tych rokov nastal boom nezávislých hudobných scén, ktoré boli v totalite dlhodobo prenasledované a potláčané. Bolo to obdobie masového záujmu o všetko nové, predtým zakázané a nepočuté. Toto relatívne krátke obdobie prehlušil mainstreamový pop, nie nepodobný tomu za komunistickej éry.
A zrazu, keď sa undergroundová či nekomerčná hudba naspäť vracia do svojich zinov, garáží a klubov, mnohí milovníci extrémnych metalových žánrov, post punku a gothic rocku, si nájdu cestu k temným projektom elektronickej hudby švédskeho labelu Cold Meat Industry či dokonca k niektorým projektom elektronic body music.
Vzájomné hudobné obohatenie má vplyv na vznik nových žánrov a subžánrov a spájanie dovtedy nemysliteľných prístupov k tvorbe.
Festival hradby Samoty od počiatkov ťaží z tohto dedičstva, kombinujúc prístup DIY (Do it yourself), elektronickú, experimentálnu dramaturgiu, vizuálny experiment s naviazaním na miesto, ktoré netvorí iba kulisu – avšak priamo sa svojou monumentalitou, tušením bohatej histórie a svojráznym jazykom architektúry zapája do vzniku diela.
Kultúrne dedičstvo totiž netvorí súčasť našej identity automaticky, ale prostredníctvom zážitku, pozorného vnímania a zdieľania. Festival počas svojho trvania navštívil už mnohé kaštiele v Česku i na Slovensku – Rosice, Holíč, Moravany nad Váhom, Jelšava či hradné areály ako spomínaný Cimburk a hrad Věveří.
Pod maskou skutočnosti
V porovnaní s minulým ročníkom festivalu, ktorého výrazným zameraním bolo vytváranie špecifickej mytologicko-snovej reality uprostred reálneho sveta, ten aktuálny sa venuje téme masiek ako objektu artikulácie vzťahov a skrytých obsahov s ambíciou prežitku hlbšieho poznania sveta, jeho zákutí, ale aj temných kútov.
Na festivale predstaví tvorbu 23 výtvarníkov rôznych generácií zo Slovenska, Česka, Poľska a Ukrajiny, ako napríklad Martin Gerboc, Wojciech Kucharczyk, Jarmila Mitríková & Dávid Demjanovič, Emília Rigová, Boris Sirka, Klaudia Kosziba a mnohí ďalší. Masky budú témou špeciálneho performance Fera Királyho a Evy Vozárovej „I am Sitting in a Room“ či kórejskej performerky Jena Jang a Ivany M. Hollej.
Kristýna Hrevušová zapojí festivalové publikum do svojej témy dekonštrukcie ľudskej identity, Lorenzo Abattoir zase vytvorí unikátnu A/V priestorovú inštaláciu. Korene festivalu a jeho pôvodných „obyvateľov“ samozrejme každoročne zvýrazňujú hudobné zoskupenia zo strednej i vzdialenejšej Európy, a tak je to aj tento rok v podobe vierozvestcov apokalyptického neofolku Spiritual Front, neuchopiteľného talianskeho experimentátora Mare di Dirac, či lokálnych úderiek BBYB, po 27 rokoch reformovaných PTAO alebo len príležitostne vystupujúceho poľského elektronického supertímu T‘ien Lai, či RSS B0YS.
Tešiť sa môžete aj na premiérové predstavenia projektov, ktoré u nás ešte nemali tú česť vystúpiť, ako napríklad rytmický industriálny Litovčan Karkasas, okultne hlučná, až diskotéková Mala Herba, ale aj stálice domácej scény ako Arabian Family Payback so Blind Ruler Cursed Land, českí melancholickí „synťákoví“ mágovia LOFN, Jan Kruml a Wilhelm Grasslich ako Medical Cabinet, či nové objavy Xces, Kodiky, Boh Vajec a Sklobeton a mnoho ďalších.
Uvidíte aj mnohopočetné zoskupenia ako Koleso nešťastia v 8-člennej zostave, či (nielen) pre fanúšikov Wardruny aj 11-členná skupina Jeden Kmen.
Claude Levi Strauss kedysi interpretoval masky ako naplnenie či realizáciu vzťahov a oživenie mytologických príbehov – chápal ich ako jazykové a gestické kódy, ktoré umožňujú hlbšie pochopiť špecifickú realitu ukrytú za mytologickými tradíciami.
V ponoroch audiovizuálnej produkcie v komunikujúcich priestoroch stáročného kaštieľa nám možno táto spirituálna a symbolická hra umožní dostať sa za hranice domnelej skutočnosti, kde zahliadneme niečo, čo nás prekvapí. Koniec koncov, ako každý rok.