Bratislava sa prebúdza z koronaspánku. Staré Mesto aj nábrežie sa pomaly, ale isto dostávajú z karantény späť do normálneho života. Keď sa prejdete po nábreží Dunaja, terasy sú konečné živé, rozvoniava z nich jedlo všakovakého druhu, ľudia sa slnia a užívajú si slobodu.
Na promenádu sa vracia aj biznis. Manažéri z okolitých firiem si už prestávajú objednávať jedlo cez donáškové služby a namiesto videokonferencií sa chcú opäť stretávať. Všetci totiž vedia, že biznis sa robí lepšie pri dobrom jedle a víne ako cez párminútový hovor na Skype. Osobný kontakt nenahradia žiadne moderné technológie.
Ako na dovolenke
V jedno príjemné júnové popoludnie sme sa vybrali otestovať, ako sa darí populárnej biznis reštaurácii Al Faro. Doniesli sa nám totiž reči o tom, že počas prestávky spôsobenej pandémiou vynovili priestory a chystali aj nové špeciálne menu. Bol by hriech nevyskúšať ho.
Do reštaurácie prichádzame trošku neskôr ako väčšina obedových návštevníkov. Je 14 hodín, najväčší nával už opadol. Keďže sme svoju návštevu plánovali dlhšie, zarezervovali sme si naše obľúbené miesto na terase s výhľadom na Dunaj.
Takto to máme radi – sme obklopení zeleňou a kocháme sa pokojnou hladinou rieky. Atmosféra je tu tak ako vždy neuveriteľná, keď sa na chvíľku zasnívate, tak sa pokojne môžete cítiť aspoň na chvíľku ako pri mori, na jachte, ovieva vás prímorský vánok.
Ale späť, stále sme v centre Bratislavy, je pracovný deň a my sa chystáme prebrať pri chutnom jedle nový projekt. Zdá sa, že miesto sme si vybrali naozaj výnimočné.
Morské delikatesy
V Al Faro majú stabilný jedálny lístok aj špeciálnu ponuku. Personál nás presvedčí, že by sme sa mali zamerať práve na ňu. Ako vždy, je exkluzívna a teraz mieri priamo na milovníkov rybacích špecialít. Neváhame teda a z predjedál si vyberáme grilované krevety s avokádovo-paradajkovou salsou.
Je to trošku netradičná, ale veľmi príjemná kombinácia. Krevety sú veľké, čerstvé a v kombinácii so salsou chutia perfektne. Pokojne by vystačili ako hlavná porcia, my sme si ich rozdelili dvaja a bol to naozaj dobrý štart nášho gurmánskeho popoludnia. Hlavný chod bol zatiaľ iba pred nami.
Na Slovensku nenájdete veľa reštaurácií, ktoré by sa odvážili zaradiť do jedálneho lístka homára. Keď sme ho zbadali v ponuke, výber bol okamžite jasný, musíme ho stoj čo stoj ochutnať. A urobili sme dobre. Vyskúšali sme linguine s homárom aj zapekané domáce trottole so syrovou omáčkou a s homárom.
Na stole nám pristávala jedna vizuálne skromnejšia miska so zapečenými cestovinami a druhý obrovský tanier, ktorý bol pastvou pre oči a pozostával z dvoch veľkých kôrovcov na cestovinách so zeleninou. Chce to fotku, to je jasné, aby vám kolegovia verili, že aj v Bratislave sa dá obedovať vo veľkom hollywoodskom štýle práve homár.
Po niekoľkosekundovom obzeraní, ovoniavaní a skúmaní sa púšťame do toho. Najskôr cestoviny. Už som spomínala, že na prvý pohľad išlo o minimalistickú porciu, no chuť, tá bola unikátna, krásne krémová, homárie mäsko sa len tak rozplývalo na jazyku. S homárom v celku to išlo ťažšie.
Taglione s čiernou hľuzovkou či jemne pikantný tatarák?
Zdatnejší gurmáni budú isto vedieť, ako naň, ja potrebujem krátku inštruktáž. Čašník mi ukáže, že homáre sú krásne narezané, nachystané, ochotne mi vysvetlí, ako tieto potvory čo najjednoduchšie skonzumovať. Ide mi to na počudovanie celkom jednoducho.
Mäso ukryté v klepetách je neskutočné, mäkučké... Tá korona fakt trvala príliš dlho, už sme aj zabudli, akú radosť nám môže priniesť profesionálne pripravená delikatesa najvyššej kvality. Toto je „dolce vita“ v najkrajšej podobe. Homáre z taniera doslova spievali. Opäť si sharujeme taniere.
Asi sa to v korone nesmie, ale čo už, treba ochutnať všetko, čo je na stole, a delenie sa s jedlom vraj posilňuje spolupatričnosť a kolektívneho ducha. Následne sa rozprúdia debaty o tom, ktorý spôsob prípravy homára bol lepší.
Nezhodli sme sa, isté je, že zapečené cestoviny sa dajú zjesť rýchlejšie a zostanete po nich elegantne čistý. S homárom v celku to je komplikovanejšie, no prinesie o štipku viac zážitku. Treba si zvoliť podľa situácie.
Viac sme nestihli. Isté je, že sa musíme do Al Fara ešte niekedy vrátiť. V špeciálnom menu majú aktuálne aj pečené jahňacie kotlety a restované parisienky so zeleninou, ktoré nás veľmi lákali, ale nakoniec sme dali prednosť homárovi.
Alebo by ste si radšej dali domáce taglione s čiernou hľuzovkou? Či radšej jemne pikantný tatarák? Pred nami je ešte veľa, veľa dlhých letných dní a večerov, tak to, dúfajme, stihneme.