Arleth Martínezová sa oblieka, pobozká fotografiu svojich detí a vychádza zo svojej cely. Prejde len niekoľko metrov a už je v prvej reštaurácii v kolumbijskom väzení, kde pracuje. Po vzore väznice Pollsmoor v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike alebo mužskej väznice v talianskom Miláne skúša čoraz viac nápravných zariadení tento typ začlenenia väzňov do bežného života, píše agentúra AFP.
Reštaurácia, kde sa väzenkyne cítia slobodne
26-ročná Arleth dostala trest šesť rokov za vydieranie. Fotografie jej sedemročných dvojčiat jej prinášajú šťastie. Mladú ženú previezli pred dvomi rokmi do San Diega, ženskej väznice v karibskom prístave Cartagena de Indias.
Od vlaňajšieho decembra sa jej zmenil život: každý deň si oblečie čiernu uniformu a fialový turban a ide obsluhovať zákazníkov do reštaurácie El Interno. Toto slovo má v španielčine dva významy: môže to znamenať väzeň, ale aj vnútro.
"Aj keď som väzenkyňa, cítim sa slobodne. Tu je iné prostredie, nie je tu toľko mreží," vysvetľuje. San Diego je prvou ženskou väznicou v Kolumbii, ktorú čiastočne otvorili pre verejnosť.
Pätnásť zo 150 väzenkýň, z ktorých niektoré čakajú na rozsudok a iné už boli odsúdené za prechovávanie drog alebo za zabitie, pracuje v kuchyni alebo obsluhuje hostí. Ide o projekt zameraný na začleňovanie väzenkýň do spoločnosti, zároveň ale znamená aj isté znižovanie trestu: za dva dni služby v reštaurácii sa im odpočíta jeden deň trestu.
Kvalitné jedlo do 30 eur
Menu v reštaurácii stojí 90 000 pesos (26 eur). Zahŕňa predjedlo, hlavné jedlo, dezert a čerstvý ovocný džús. Pokiaľ ide o hlavné jedlo, možno si vybrať medzi pokrmom z rýb, ceviche s kokosovým mliekom, ryžou s morskými plodmi alebo mäsovým pokrmom s miestnou omáčkou posta cartagenera.
Interno je príležitosťou pre vzdelávanie väzňov a ich začleňovanie do spoločnosti v krajine, kde je najviac trestancov z celej Južnej Ameriky. Od roku 2000 sa podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) ich počet zvýšil z 51 500 na 119 500.
Sprísnenie trestov a vyššie sadzby za obchod s drogami preplnili 138 kolumbijských väzníc, kde celková kapacita nepresiahne 80 tisíc miest. Slogan "verím v druhú šancu" je na stene nad čiernou šípkou, označujúcou vstup do reštaurácie s kapacitou 50 hostí.
Interno ponúka večere od utorka do nedele. Po záverečnej - o 23:00 sa väzenkyne vracajú do svojich ciel. Rovnako ako ďalšie kolumbijské väznice je aj San Diego preplnená: je tu 150 žien na 100 miest a mnohé z nich na svoj proces ešte len čakajú.
Inšpirácia z Talianska
Reštauráciu otvorila nadácia Acción Interna, ktorej riaditeľka Johana Bahamónová sa inšpirovala podnikom InGalera na parkovisku milánskej väznice. Do reštaurácie chodia prevažne známe osobnosti a novinári.
"Keď prídu, vedia, že vstupujú do väzenia a že ich budú obsluhovať väzenkyne. Keď odchádzajú, sú spokojní, že sa stretli s talentovanými a odvážnymi ľuďmi," hovorí Bahamónová.
Pre Arleth je teraz život iný. Keď prišla do San Diega, bola zdrvená: drogy, nedostatok hygieny... Štyri mesiace musela spať na zemi spolu s ďalšími 25 väzenkyňami v jednej cele. Bála sa o svoje deti, ktoré zverila babke.
Na ich otca mala len spomienky spojené so zlým zaobchádzaním. Vlani sa vyučila za servírku. Práca v reštaurácii jej tiež umožnila, že dostala posteľ na spanie. "Tu prežijú len bojovníčky," usudzuje mladá žena.