Súčasný model procesu tvorby módneho dizajnu prechádza výraznými zmenami a tie sú ohlasom na zastarané a v nemalej miere aj ohrozujúce stereotypy tvorby a výroby odevu ako takého.
Proces tvorby odevu sa neustále skracuje. Nie je čas na experiment, na uvažovanie o novom konceptuálnom prístupe, ktorý by menil siluetu, prekračoval dominantné trendy či priniesol nový materiál.
To, čo vždy posúvalo módny dizajn dopredu a revolučne menilo nažívanie človeka s odevom bolo experimentovanie módnych dizajnérov s novými materiálmi. Ako príklad tohto tesného spojenia textilného a odevného dizajnu možno uviesť niektoré veľké mená histórie módy, ktorým sa podarilo použitím nových materiálov docieliť zmenu siluety.
Tými sú Gabrielle Coco Chanelová, Madeleine Vionetová, Cristóbal Balenciaga, Elza Schiaparelli, neskôr Pierre Cardin, André Courreges a Yves Saint Laurent, ale aj Azzedine Alaïa, Rei Kawakubo, Gianni Versace a tiež Miuccia Prada.
Tým všetkým sa podarilo ženy zlákať na niečo dovtedy nepoznané, zmeniť ich správanie i držanie tela, prepísať ich životný štýl. Podarilo sa im vytvoriť revolučnú víziu, ktorá prekračovala zažité stereotypy vnímania ženskej krásy.
Každý z nich mal svoj vlastný módny rukopis, svoj pohľad na módu, ale ich móda bola dostatočne dôstojná pre bohatých, ako aj dostatočne excentrická pre avantgardu, ale tiež nositeľná pre masy.
Boj o prežitie a krvácanie módneho systému
Súčasní módni dizajnéri tento dôležitý moment tvorby obchádzajú. Všeobecne čelíme obrovskej hrozbe, že svet módy sa zúži na denim, nylon a bavlnený úplet, teda džínsy, prešívané bundy a tričká.
Európske vlákna, priadze a textilný priemysel, ktoré stáli pri vzniku módy a posúvali ju dopredu počas celých stáročí, sú dnes v ohrození a bojujú o prežitie.
Aj preto dnes módny dom Chanel, ale aj iné módne značky či spoločnosti, znepokojené úbytkom svojich tradičných dodávateľov textilných materiálov, skupujú svojich dodávateľov, aby zachovali potrebnú kvalitu a kreativitu v rámci tvorby textilného a módneho dizajnu.
Ich zánik môže znamenať aj zánik módy ako takej. V polovici osemdesiatych rokov priemyselná výroba textilu – metráže ale aj odevov opustila západný svet, aby ťažila z nižších nákladov na výrobu v rozvojových krajinách.
Tento hon za stále lacnejšími odevmi vo veľkých objemoch doviedol mnohé odevné spoločnosti, ale aj niektoré luxusné značky k tomu, že prehliadajú prácu ľudí v zničujúcich a nedôstojných podmienkach.
Zrútenie budovy textilnej továrni v Bangladéši zabilo stovky ľudí a dostalo sa aj na titulné stránky všetkých svetových novín, no kým budú najmä lacné reťazce produkovať tovar, ktorý je nemorálnym už svojou cenou a ktoré budú bezostyšne kopírovať dizajn inovatívnych módnych tvorcov či značiek, krvácanie celého módneho systému sa nezastaví.
Spotrebitelia sú lákaní a zlákaní nízkymi cenami a bojkot týchto spoločností z ich strany nie je taký, aký by mal byť. Navyše tlač a sociálne médiá im dávajú pokyn, že musia nosiť aktuálny módny trend.
Najhorší je dosah toho všetkého, lebo nízke ceny módneho tovaru spotrebiteľov doslova nabádajú k tomu, aby odevy bez mihnutia oka vyhadzovali a likvidovali, namiesto toho, aby si ich vychutnávali a uchovávali.
Revolúcia mladých dizajnérov
Nízke ceny učia najmä mladých spotrebiteľov nevidieť hodnotu odevu. Kultúra odievania je tak pomaly zničená. Dnešní módni dizajnéri vyrastali na prelome storočí s istým pocitom nostalgie smerom k vzrušujúcejším módnym desaťročiam 20. storočia.
Toto naladenie si udržiavajú aj dnes a pravidelne sa vracajú k odkazom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, niekedy až dvadsiatych rokov, štyridsiatych rokov, aby sa zas mohli rýchlo dotknúť deväťdesiatych rokov.
Táto generácia rada preberá aj vplyvy z ulice a do svojich kolekcií často umiestňuje kožené bundy, džínsy, tričká a iné impulzy z ulice. Jednoducho táto na Googli odchovaná generácia sa spolieha na overené kúsky jednotlivých dekád a je schopná z náhodného prelínania všetkých etáp vývoja medzi sebou vytvárať nové, niekedy celkom zábavné hybridy.
Ich nastavenie smerom k tvorbe odevov pre budúcnosť je však často veľmi obmedzené, lebo sa od nich navyše požaduje zamerať sa na marketing značky, na konkrétny produkt a preto väčšinu svojej tvorivej energie orientujú smerom na dobre predajné produkty a módne doplnky ako kabelky a topánky, parfumy, kozmetiku a slnečné okuliare.
Kolekcie odevov často slúžia len ako sofistikovaná komunikačná stratégia na ich predaj. Ďalšia skupina módnych dizajnérov tvorí zas zväčša veľmi praktický šatník na bežný deň, na voľný čas, cestovanie a preto navrhujú oblečenie až príliš praktické.
Spotrebiteľ už nie je pasívny a vie, čo potrebuje
Vedľa toho sa však v rámci súčasného módneho dizajnu formujú nové prístupy, nové skupiny dizajnérov, ktoré nekladú na prvé miesto marketing, ale zameriavajú sa na tvorbu oblečenia pre ľudí so zmyslom pre štýl.
Idú cestou, ktorú možno považovať za akúsi tichú revolúciu, ktorá je spojená aj s budovaním nových druhov obchodov, ktoré majú svoj jasný koncept. Túto novú kategóriu dizajnérov zaujíma zmena a jednomyseľne deklarujú novosť pred minulosťou, čím čiastočne rozptyľujú obavy, že z dôvodu nedostatočných koncepčných inovácií sa stráca podstata módy.
Aj textilní dizajnéri v súčasnosti vytvárajú úžasné žakárové materiály a obnovujú techniky z minulosti, dávajú nový zmysel materiálom, farbám a vzorom a dodávajú tak potrebnú emocionálnu víziu pre odevy dneška, čo dáva nádej, že sa im podarí zostať v kontakte s kultúrou odievania ako kedysi.
Dôležitú úlohu v hľadaní nového rozmeru, respektíve v znovuobjavení kultúry odievania v súčasnosti zohráva a bude zohrávať spotrebiteľ. Spotrebitelia dneška už nie sú len pasívnymi prijímateľmi sezónnych trendov, sú kreatívnejší a pripravení vyberať si, vytvárať a navrhovať vlastné šatníky.
Znova objavujú hodnotu ručnej práce, na svojom oblečení chcú mať späť istú pridanú hodnotu. Svoje šatníky budujú prelínaním nadčasových basic kúskov s aktuálnymi módnymi impulzmi.
Sme svedkami celkom odlišného prístupu k oblečeniu, ako to bolo pred dvoma desiatkami rokov.
Móda dnes prišla na križovatku a preto sa bude musieť zmeniť, do procesu tvorby módneho dizajnu bude potrebné zapojiť viac poznania, hľadať nové inšpirácie v smere reflektovania spoločenských zmien, technologických inovácií, objavovať posuny v rámci životného štýlu a v správaní nových spotrebiteľov.
Mužskí apetít po móde
Tí sú oveľa citlivejší na environmentálne výzvy ako generácie pred nimi a je potrebné aj zamerať sa na textílie, ich textúry a farby v prospech štýlu a hravosti. Isté naladenie v tomto smere možno pozorovať v pánskych šatníkoch, kam v posledných rokoch prenikajú v oveľa väčšej miere excentrické a avantgardné farby a vzory a tie akoby zvyšovali u mužov apetít po móde.
Vďaka tomu muži krok za krokom akoby smerovali do iných svetov a iných vzorov správania a ako sa zdá, túto novú pozíciu si aj užívajú. V dámskej móde sa takisto otvára nový priestor smerom k novej kultúre odievania.
Opäť sa hlásia o slovo všetky profesie exkluzívneho remesla couture a vďaka znovuobjaveným tradičným tkaninám s vysokou pridanou hodnotou, ale aj novým technologickým materiálom módni dizajnéri hľadajú nový, kreatívnejší rozmer odevu pre 21. storočie.
Dana Lapšanská:
- PhDr. Dana Lapšanská je módna žurnalistka, producentka a odborníčka na históriu módy a jej tendencie. Za uplynulé tri desaťročia bola šéfredaktorkou časopisu Dievča a Móda, pre Slovenskú televíziu producentsky a autorsky pripravila 75 relácií Módny klub a ako módna editorka pripravila desiatky módnych editoriálov pre časopisy, katalógov pre odevné firmy a napísala množstvo recenzií a článkov.
- Producentsky realizovala stovky módnych prehliadok, PR a reklamných projektov a prednášok.
- Dnes prednáša históriu módy, jej tendencie, módny marketing a styling na Universite Tomaše Bati v Zlíne a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde ako odborný garant spolupracuje na niektorých výskumných projektoch.
- Pre študentov UTB v Zlíne napísala učebné texty Kapitoly z módneho marketingu a stylingu (2014) , je autorkou publikácií Dizajn a tvorba v kontexte kreatívneho priemyslu, História módy od Wortha po súčasnosť a autorka úvodu a štúdie Kreativita a technológie v módnom dizajne v rámci grantu KEGA na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
- Pôsobí aj ako odborná konzultantka v oblasti tvorby kolekcií a marketingových nástrojov pre odevné firmy.