Vládna väčšina poslancov strán Smer, Hlas a SNS vo finálnom hlasovaní odsúhlasila zmeny v novele Trestného zákona. Za zmenu hlasovalo 78 koaličných poslancov. Na rade je teraz prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá okrem veta avizovala aj možnosť podania na Ústavný súd.
Po schválení zákona prezidentka označila prijatie novely za zlú správu pre Slovensko, kritizuje poslancov, že zákon neprešiel riadnym legislatívnym procesom aj to, že poslanci do poslednej chvíle zákon menili. „Vzhľadom na uvedené dôvody preto zvážim všetky ďalšie možnosti svojho postupu, a to s jediným cieľom, aby tento zákon vôbec nenadobudol účinnosť,“dodala Zuzana Čaputová.
Proti zmenám vystúpila aj Európska komisia, europarlament a európska prokuratúra či domáca rada prokurátorov, ba aj viacerí bývalí ministri spravodlivosti. Viliam Karas hovorí, že schválené nové sadzby trestov sú disproporčné a za spreneverenie hodnoty fľaše koňaku až po sumu 250-tisíc eur sú sadzby rovnaké. „Najviac vyšetrovaných vecí je od 50- do nejakých 100- či 150-tisíc eur,“ hovorí exminister, ktorý pôsobí v KDH.
Koalícia schválila výrazné zníženie trestov aj za korupciu, skrátenie premlčacích lehôt pri vyšetrovaní trestných činov.
Kým doteraz bolo možné otvoriť dohodu o vine a trestne do pol roka po jej uzatvorení, schválená novela umožňuje ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi otvoriť túto dohodu aj tri roky po jej uzavretí.
Môže ju tiež spochybniť, pokiaľ ju bude považovať za neférovú a ústupok voči osobe za príliš ústretový. Zmena sa môže dotknúť aj takzvaných kajúcnikov, ktorí usvedčovali súčasnú vládu a im blízkych ľudí z trestných činov. Konkrétne to môže zasiahnuť napríklad aj Františka Imreczeho, bývalého šéfa Finančnej správy, ktorý sa priznal ku korupcii.
Redakcia HN prináša sériu otázok a odpovedí, v ktorých vysvetľuje, aké zmeny schválili poslanci vládnej koalície a či novela začne okamžite platiť.
Ako vyzeralo schválenie novely zákona?
Vláda novelu Trestného zákona, ktorá mení základy trestného práva, predložila na rokovanie začiatkom decembra, v návrhu počítala s jej schválením pred Vianocami, preto návrh predložila v skrátenom legislatívnom konaní. Do pripomienkovania finálnej podoby 67 strán paragrafového znenia sa tak nemohli zapojiť úrady, ktorých sa zmeny dotknú.Na zmeny nemohol reagovať Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý po schválení novely zaniká, a prípady, ktoré dozoruje, sa dostanú pod Generálnu prokuratúru. Rovnako sa nemohli vyjadriť ani ďalšie odborné organizácie, ktoré v justícii pôsobia.
Niekoľko týždňov po predložení novely predseda parlamentu inicioval rokovanie s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, pripomienky mali byť zapracované do pozmeňujúceho návrhu poslanca Smeru Tibora Gašpara. Poslanci však Žilinkove požiadavky zohľadnili len čiastočne, na čo generálny prokurátor reagoval, že svoje odborné a vecné legislatívne pripomienky uplatnil oficiálnym spôsobom a je na poslancoch, či ich zohľadnia.
Počas štvrtkovej hodiny otázok Maroš Žilinka povedal, že sa nepodieľal na príprave pozmeňujúcich návrhov. „Jediný môj iniciatívny krok bol prvý list predsedovi Národnej rady z 10. januára, ktorý bol predložený poslancom, a druhý krok bol ten, že som sa zúčastnil na stretnutí, ktoré zvolal predseda Národnej rady.“
Poslanec Tibor Gašpar pozmeňovacích návrhov podal hneď niekoľko, posledný zo štyroch podal pár minút pred začiatkom finálneho hlasovania. Poslanci, ktorí o ňom mali hlasovať, sa s jeho obsahom museli oboznámiť v priebehu pár minút. Gašpar v pozmeňujúcich návrhoch napríklad upravuje trestné sadzby za poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, umožňuje posielať sexuálnych násilníkov do detenčného ústavu, odstraňuje nutnosť udelenia súhlasu odsúdeným pri uložení trestu povinnej práce a opravuje úpravu týkajúcu sa domáceho väzenia, oslabuje možnosť stíhania sudcov.
Počas hlasovania pred parlamentom protestovalo niekoľko ľudí. Opozícia požadovala v jednotlivých návrhoch stiahnutie novely na dopracovanie a žiadala, aby takáto veľká novela prešla cez medzirezortné pripomienkové konanie. Progresívci navrhli, aby sa hlasovanie odsunulo na 17.00 hodinu, dokedy by ústavnoprávny výbor rozhodol o konflikte záujmov poslancov, ktorí sú v trestnom konaní obvinení a hlasujú o znižovaní trestov.
SaS žiadala, aby poslanci, ktorých sa novela osobne dotýka, deklarovali konflikt záujmov, tak ako to v minulosti spravil napríklad expredseda parlamentu Boris Kollár z dnes mimoparlamentnej strany Sme rodina. Parlament vtedy hlasoval o nižšej sadzbe DPH pre lyžiarske strediská a on je konečným užívateľom výhod jedného z lyžiarskych stredísk.
Počas hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch v Národnej rade nebol nikto z vlády, v rokovacej sále nebol ani predkladateľ návrhu minister spravodlivosti Boris Susko.
Peter Pellegrini obmedzil rozpravu k návrhu novely v prvom čítaní na 20 hodín, v druhom na 62 hodín. Počas rozpravy o tom, či sa má o novele rokovať v skrátenom, a nie riadnom legislatívnom procese, vystúpilo sto poslancov.
Začne zmena platiť okamžite?
Nie, schválené znenie novely počíta napríklad s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry od 20. marca. Dôležitú úlohu však teraz bude mať Ústavný súd, na ktorý sa obracia opozícia, a podanie pripúšťa aj hlava štátu. Zuzana Čaputová má na vetovanie zákona 15 dní. Koalícia už deklarovala, že potrebnú podporu na prelomenie veta má istú. Zatiaľ nie je známe, kedy sa prezidentka obráti na ústavný súd, najneskôr tak musí spraviť naraz s podpísaním zákona.
Prezidentka v reakcii na schválenie zákona vyčítala poslancom, že obišli riadny legislatívny proces. „Bez odbornej oponentúry pripravená novela v oblasti trestného práva môže spôsobiť celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv osôb poškodených trestnou činnosťou. Mrzí ma, že poslanci vládnej koalície nevypočuli hlasy verejnosti ani odbornej obce po stiahnutí novely z rokovania," dodala Zuzana Čaputová.
Hlava štátu označila za neakceptovateľné, „aby sa takéto závažné zmeny v trestnej politike štátu diali bez riadneho legislatívneho procesu. Náš právny poriadok pripúšťa skrátené legislatívne konanie iba ako výnimočný nástroj, a to len za podmienky, že je prítomný aspoň jeden z dôvodov uvedený zákonom. Som presvedčená, že v tomto prípade žiadny takýto dôvod neexistoval. Návrh bol navyše do poslednej chvíle menený rozsiahlymi pozmeňujúcimi návrhmi, a to aj tesne pred jeho schvaľovaním v parlamente. Na jeho príprave sa podieľali a za zmeny hlasovali aj poslanci, ktorým táto novela zlepší ich procesné postavenie v prebiehajúcich trestných konaniach, čo rovnako považujem za neprípustné."
Pri skrátení trestov či premlčacích lehotách stačí aj jeden deň účinnosti zákona, aby páchateľom zanikla trestnosť spáchaných majetkových či hospodárskych trestných činov. Pri skrátenej premlčacej lehote pri trestnom skutku znásilnenia podľa poslanca Alojza Hlinu sa zmeny dotknú aj násilných trestných činov. Ústavný súd by však musel konať veľmi rýchlo a rozhodnúť o pozastavení účinnosti zmien ešte pred 15. marcom, aby sa nedostali do platnosti. Ústavný súd už v minulosti rozhodol za menej ako dva týždne v prípade dlhšieho moratória, ktoré v roku 2019 prešlo s hlasmi extrémistických poslancov z ĽSNS.
Predísť tomu, aby návrh začal platiť, sa snaží aj opozícia, ktorá sa začiatkom týždňa obrátila na Ústavný súd, kde žiada posúdenie toho, či neboli práva opozičných poslancov porušené tým, ako vládna koalícia manažovala rokovanie o novele Trestného zákona, od obmedzenej rozpravy až po vynechaný riadny legislatívny proces. Poslankyňa za SaS Mária Kolíková hovorí, že ich podanie na súd budú ešte dopĺňať.
Novela má už prvé dôsledky na poberanie peňazí z Európskej únie, Európska komisia potvrdila, že posudzovanie žiadosti o platbu z plánu obnovy sa natiahlo nad štandardnú lehotu. „Lehota na posúdenie tejto žiadosti o platbu bola predĺžená nad rámec štandardných dvoch mesiacov stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti s cieľom získať od Slovenska dodatočné informácie potrebné pre posúdenie Komisie,“ uviedla Ingrid Ludviková zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Dodala, že „Komisia ako strážkyňa zmlúv monitoruje a prijíma opatrenia na zabezpečenie toho, aby krajiny EÚ dodržiavali právo EÚ, a to aj v oblasti právneho štátu. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia zabezpečuje, aby členské štáty mali zavedené riadne systémy auditu a kontroly na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie. Národné plány obnovy a odolnosti musia okrem toho prispieť k účinnému riešeniu významnej podskupiny odporúčaní pre jednotlivé krajiny identifikovaných v rámci európskeho semestra. V prípade niektorých krajín, ako je Slovensko, sa tieto odporúčania týkajú aj zásad právneho štátu. Komisia pozorne monitoruje situáciu slovenského Plánu obnovy a odolnosti a pokračujúce plnenie míľnikov a cieľov.“ Útvary Komisie monitorujú najmä navrhované zmeny slovenských právnych predpisov v oblasti súdnictva, teda aj novelu Trestného zákona.
Aké možnosti má opozícia?
Všetky opozičné strany sa v pondelok obrátili na Ústavný súd ešte pred schválením spornej novely. Po jej odhlasovaní avizujú poslanci Progresívneho Slovenska, že sa tiež pre neústavnosť prijatých zmien obrátia na Ústavný súd. Na podanie je potrebných minimálne 30 hlasov poslancov, klub PS podpisy vie zozbierať aj bez pomoci iných strán. Samostatne sa tak podľa Michala Šipoša z hnutia Slovensko budú obracať zvyšné opozičné strany.
Opozícia počas celého procesu rokovania o novele, ktoré korupčníkom prináša nižšie tresty, zvolávala protesty. Na najväčší z nich prišlo vyše 50-tisíc ľudí, protesty sa opakovali už osemkrát. Ich pokračovanie nevylučujú opozičné strany ani po dnešnom hlasovaní. Strany majú aj na dnes zarezervované bratislavské priestory, kde sa doteraz každý štvrtok konali niekoľkotisícové protesty.
Proti novele Trestného zákona paralelne vznikali aj občianske protesty, tie sa konali v Poprade, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Námestove či v Dolnom Kubíne.
Najväčšími zmenami v nastavení trestných kódexov sa zaoberal aj Európsky parlament. Poslanci v polovici januára v Štrasburgu prijali uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona predložený vládou slovenského premiéra Roberta Fica. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania.
Aké zmeny novela prináša?
Od 20. marca prestane existovať Úrad špeciálnej prokuratúry. Prípady, ktoré dozoroval, budú spadať pod Generálnu prokuratúru. Časť zamestnancov prejde rovnako pod Generálnu prokuratúru. Prechod však napríklad pre šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica automatický nebude, musel by prejsť výberovým konaním.
Menia sa trestné sadzby pri ekonomickej trestnej činnosti. Vláda hovorí, že chce prejsť na restoratívnu justíciu, hovorí o preplnených väzniciach. Analýzu dosahov novely však doteraz nezverejnila. Opozícia kritizuje, že tresty nebudú mať odstrašujúci účinok, že sa im vyhnú obvinení oligarchovia blízki Smeru či dokonca priamo poslanci koalície.
Klesá dolná hranica trestov za prechovávanie a pestovanie konopy. Opozícia kritizuje, že za nízke gramáže môže osoba dostať aj najvyšší 25-ročný trest. Proti znižovaniu bola časť koaličných poslancov SNS a Smeru.
V pôvodnom návrhu Boria Suska bol aj bod, ktorý určoval, že verejným činiteľom, ktorí vezmú úplatok nad 650-tisíc eur, bude hroziť päť až 10 rokov väzenia, nemôžu tak obísť s podmienkou. Pozmeňujúcim návrhom Tibora Gašpara sa to mierne zmení, poslancovi či ministrovi za zobratie úplatku nad 250-tisíc eur bude hroziť trest štyri až desať rokov. Pri úplatku nad 650-tisíc eur, to bude trest v rozsahu od päť až desať rokov väzenia. Ide o čiastočné vyhovenie požiadavke generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý požadoval, aby sa väzbe pri takomto skutku nedalo vyhnúť a aby sa stanovila sadzba sedem až 15 rokov.
Július Barczi z galérie SOGA, ktorý bol jedným z kandidátov na ministra kultúry v úradníckej vláde, na sociálnej sieti upozornil, že novela Trestného zákona sa dotkne aj predaja falzifikátov umeleckých diel. „Ani doteraz sa na Slovensku nevenovala väčšia pozornosť trestnej činnosti v oblasti kultúry a vôbec najmenej priestoru dostávali postihy za falšovanie výtvarných diel. Ak sa schváli novela tak, ako ju predkladá minister Susko, tak sa na to vykašle úplne každý. Musíme si uvedomiť, že nemáme miliónových maliarov a zbierky múzeí tvoria vo veľkej väčšine predmety, ktoré často neprekračujú hodnotu pár tisíc eur.“ Dodal, že doteraz platilo, že pri pokuse o predaj hrozil podvodníkom trest od jedného do piatich rokov či troch až desiatich.
Pomôže novela obvineným politikom?
O prijatí zmien v Trestnom zákone rozhodli poslanci, ktorí majú skúsenosť s tým, ako vyšetrovanie trestných činov prebieha. Bez ich hlasov by koalícia nemala potrebných 75 hlasov. Keďže o zmenách nediskutovali s opozíciou a v parlamente nedospeli k všeobecnému konsenzu na potrebe zmeny a jej podobe, nemohli sa spoliehať na podporu iných poslancov než tých zo strán Smer, Hlas a SNS.
Podpredseda parlamentu Peter Žiga, ktorý zmenu podporil, je obvinený z podplácania od konca roku 2020. Pri akcii Súmrak polícia stíhala premiéra Roberta Fica, ministra obrany Roberta Kaliňáka, no aj poslanca Tibora Gašpara, ktorý hlasoval za zmenu a bol predkladateľom niekoľkých pozmeňujúcich návrhov. Ich obvinenie zrušila Generálna prokuratúra cez paragraf 363. Tibor Gašpar je obvinený aj v kauze Očistec z toho, že spolu s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom stáli na čele zločineckej skupiny v štruktúrach polície a mali ju údajne využívať na politické ciele.
Tiborovi Gašparovi v súvislosti s úplatkami pred schválením novely hrozil 10- až 15-ročný trest, ktorý neumožňuje vyviaznuť s podmienečným trestom. Po novom koalícia sadzbu mení na štyri až 10 rokov, teda pripúšťa podmienku.
Hnutie KDH sa pred začiatkom hlasovania verejne dištancovalo od návrhov, v ktorých len čiastočne zohľadnili pôvodné návrhy Viliama Karasa vo svojich pozmeňovacích návrhoch. „Nespájajte nás s Gašparovým pozmeňovákom či novelou z vašej dielne k tomuto dokonalému návrhu, už ani neviem, ako to mám nazvať, pretože to nemá nič spoločné s Karasovou novelou, ktorú pripravoval. Sú to len odrobinky, ktoré ste tam zapracovali,“ vyhlásila predsedníčka poslaneckého klubu kresťanských demokratov Martina Holečková.
Rovnako pred hlasovaním opozičná SaS žiadala, aby dal Peter Pellegrini hlasovať o povinnosti deklarovať konflikt záujmov pred hlasovaním. Predseda parlamentu Peter Pellegrini nedal o návrhu hlasovať. „Zákon hovorí, že máte povinnosť. Je na ňom, či to spraví alebo nie,“ vysvetľoval Peter Pellegrini, predseda koaličného Hlasu a prezidentský kandidát.
Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková upozornila, že takúto povinnosť prikazuje poslancom rokovací poriadok, kde sa píše, že „verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomuto orgánu svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi, alebo pred hlasovaním o tejto veci“.
Poslanci tiež schválili paragraf, ktorý rozdielne stanovuje trest, pri ktorom sa už nemôžu vyhnúť väzeniu, pri ústavných činiteľoch je potrebné preukázať úplatok vo výške aspoň 650-tisíc eur, pri bežných korupčníkoch je hranica úplatku 250-tisíc.
Ako sa mení štatút chráneného oznamovateľa korupcie?
Podľa predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej budú zmeny škodlivé. Novela prináša právnu neistotu, marenie vyšetrovania a ohrozenie oznamovateľov. „Chcem vyzvať všetkých poslancov, aby za novelu nezahlasovali,“ vyhlásila ešte v decembri.
Novela mení definíciu kvalifikovaného oznámenia, na základe ktorého môžu oznamovatelia získať ochranu. Po novom to bude také oznámenie, ktoré je nevyhnutné na objasnenie trestného činu alebo nevyhnutné na zistenie a usvedčenie páchateľa. Ako problematické vníma úrad aj to, že prokurátor musí oznámiť zamestnávateľovi dôvody ochrany. Ten sa teda dozvie, že proti nemu, prípadne iným na pracovisku môže byť začaté trestné stíhanie. „Tým sa zmarí vyšetrovanie,“ skonštatovala Dlugošová.
Pripomenula, že oznamovatelia zverejňujú svoju identitu. Zamestnávateľ sa teda okamžite dozvedá o tom, že má na pracovisku niekoho, kto oznámil protispoločenskú činnosť. Novela však umožňuje zamestnávateľovi obrátiť sa na generálneho prokurátora, aby prehodnotil status chráneného oznamovateľa. Čiže ten, kto na protispoločenskú činnosť poukáže a čia identita je známa, môže oň vzápätí prísť.
Ako sa zmenia premlčacie lehoty?
Pri prijímaní úplatku sa premlčacia lehota skracuje na polovicu, namiesto 20 rokov bude len desaťročná. Pri úplatku od 133-tisíc eur do 700-tisíc eur sa skracuje na štvrtinu, teda z 20 rokov na päť.
Rovnako na polovicu sa mení aj premlčacia doba za znásilnenie, na čo vo štvrtok upozornila poslankyňa PS Zuzana Števulová. Po novom, ak obeť znásilnenia ohlási tento skutok po viac než 10 rokoch, bude považovaný za premlčaný a nebude ho možné stíhať.
Premlčacia lehota sa mení aj pri podplácaní, pri škode do 700-tisíc eur sa mení na tri roky, doteraz bola päť- až 20-ročná. Opozícia pri tomto bode novely kritizuje, že podplácanie, ak sa stane na začiatku volebného obdobia, sa už po jeho skončení nebude môcť vyšetrovať. Napríklad pri vyšetrovaní znásilnenia sa premlčacia lehota skracuje z 20 rokov na desať.