Na slovenskej scéne sú škandály s využívaním eurofondov na programe dňa. Pre diváka nič nové pod slnkom, no niektoré z nich dokážu zakaždým prekvapiť. Tentoraz sa v žiari reflektorov ocitlo ESMO, čo je názov projektu pre elektronický monitoring väznených ľudí.

Na projekt si posvietil Najvyšší kontrolný úrad  a zistil množstvo zásadných pochybení, ktoré ho sprevádzali už od počiatočného nastavovania až po súčasnosť. Nalialo sa doň viac ako 50 miliónov eur, po šiestich rokoch realizácie sa využíva priemerne na 10 percent.

Podľa kontrolórov štát na deň monitorovania obvineného či odsúdeného človeka vydal 150 eur. Iné krajiny dokážu kasu držať podstatne elegantnejšie. Minulý rok v belgickom regióne Flámska denné náklady vychádzali ani nie na päť eur, v Španielsku dokonca len na štyri eurá!

„Projekt ESMO môžeme považovať za jeden z ukážkových príkladov plytvania európskymi a národnými zdrojmi. Nielenže nenaplnil základné ciele, ale v porovnaní s inými štátmi, kde sa obdobný systém používa, je na Slovensku jednotková denná cena niekoľkonásobne vyššia,“ hovorí pre HN predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Pritom zásadné zmeny a úpravy sa museli robiť už pri samotnom štartovaní projektu. Aby bol vôbec funkčný a udržateľný.

S veľkou pompou

Prvou celebritou, ktorá proti svojej vôli spopularizovala elektronické náramky, bol exšéf televízie Markíza a exminister hospodárstva v jednej osobe Pavol Rusko. V roku 2017 mohol Vianoce tráviť doma, keďže ho ešte v novembri prepustil Krajský súd v Bratislave z väzby na slobodu. S podmienkou, že prah väznice prekročí s aktivovaným monitorovacím náramkom na nohe. Ak by sa jeho nositeľ priblížil k štátnej hranici Slovenskej republiky, systém by spustil alarm.

Zatiaľ poslednou známou osobou, ktorú súd prinútil t...