V telefonáte zo septembra roku 2017 je počuť dva hlasy. Marianovi Kočnerovi patrí ten panovačný: „Tak ako vy nemáte pravdu v ničom, viete, tak ja si myslím, že mám. Ale môžete si byť istý, že začnem sa vám osobne, pán Kuciak, špeciálne venovať.“
Mladícky hlas sa trochu nesmelo pýta: „To je vyhrážka?“
Kočner odpovedá: „Prečo? Pokojne vám to hovorím. Začnem sa špeciálne venovať vám a vašej osobe, vašej matke, otcovi a vašim súrodencom.“
Novinár oponuje: „Viete, kto zaťahuje do takýchto sporov rodinu?“
„Ale choďte mi do riti s vašimi názormi, prosím vás! Vy tiež zaťahujete do týchto vecí moju rodinu a ani o tom neviete.“
Inkriminovaný dialóg akoby vypadol zo scenára druhotriednej divadelnej hry, keby... Keby ani nie o pol roka neskôr polícia nebola objavila telá zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. O viac ako päť rokov – presne v piatok 19. mája 2023 – Kočner, obžalovaný z objednávky vraždy a ďalších trestných činov, prichádza do súdnej siene, aby si vypočul záverečný verdikt. Vyfasuje doživotie?
Dva dni pred procesom má narodeniny a čerstvý šesťdesiatnik možno bilancuje svoj život i jeho finále. Aj keby sa mu podarilo vykĺznuť z rúk spravodlivosti, už si odpykáva 19 rokov natvrdo za falšovanie zmeniek, o prepustenie by mohol požiadať najskôr v roku 2033. Vtedy bude mať sedemdesiat.
Zhodou okolností rovnaký deň narodenia svieti aj pri Kuciakovom mene. Ak by sa ich bol dožil, oslavoval by Kristove roky a ako 33-ročný by si mohol povedať, že v čase zrelého veku už niečo dokázal. Dva ľudské životy a dve diametrálne odlišné hodnotové svety.
V spoločnosti mafie
Z činov Mariana Kočnera by sa dala poskladať mozaika, ktorá podstatne presahuje možnosti tohto článku. Dajú sa z nej vylúpnuť niektoré čiastky, ktoré sa tak či onak skladajú do absurdného obrazu.
So svojím kamarátom Pavlom Ruskom začínal ako recitátor na Hviezdoslavovom Kubíne. Obaja študovali žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, obaja praco...
Zostáva vám 85% na dočítanie.