Predseda vlády Robert Fico v uplynulých dňoch viackrát povedal, že líder hnutia OĽaNO Igor Matovič mal mať prsty v daňovom podvode pri predaji spoločnosti Igor Matovič – regionPRESS. Firmu predal svojmu bývalému zamestnancovi Pavlovi Vandákovi ešte v roku 2008 za 122 miliónov slovenských korún. Tieto peniaze mal podľa premiéra Matovič preliať na svoj súkromný účet a nový majiteľ následne okamžite zlikvidoval účtovníctvo firmy. Krátko nato mal Matovič od zmluvy odstúpiť. Ako sa na obvinenia a kroky Fica, ale aj činy Matoviča, pozerajú daňoví odborníci, prinášame vám v siedmich odpovediach.
1. Dá sa k informáciám, ktoré premiér zverejnil, dostať legálne?
Údaje o daňovníkovi, ktoré sa získavajú pri správe daní, sú podľa daňového špecialistu spoločnosti Audit Profesional Tomáša Janouška daňovým tajomstvom. To je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvie. V daňovom poriadku sú pritom uvedené situácie, keď sa sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Bez detailných informácií je však podľa Janouška ťažké konštatovať, či bolo daňové tajomstvo porušené v súvislosti so získaním dokumentov. „V prípade zverejnenia informácií Robertom Ficom na tlačovej konferencii však evidentne došlo k porušeniu daňového tajomstva. Ak mal pán premiér informácie o trestnom čine, bola jeho občianska povinnosť poskytnúť informácie príslušným orgánom, nie však novinárom a verejnosti,“ dodal Janoušek. Informácie, ktoré uviedol Fico na Matovičovu adresu, však mohol premiér podľa výkonného riaditeľa účtovno-poradenskej spoločnosti Malach Consulting Petra Málacha získať legálne. „Pokiaľ boli uvedené napríklad v poznámkach účtovnej závierky, nejaký priamy účastník by sa pochválil v krčme alebo by boli údaje vložené do verejnej časti zbierky listín,“ povedal Málach. Sám predseda vlády pritom na otázku novinárov o tom, či získal dôkazy o Matovičovi legálne, odpovedal:„Pán redaktor, nech vás to netrápi.“
2. Kto má prístup k takýmto údajom?
„Správca dane, a teda daňové úrady, finančné riaditeľstvo, Národná kriminálna agentúra, prokuratúra, Slovenská informačná služba a ostatné inštitúcie uvedené v daňovom poriadku,“ uviedol Janoušek. Málach ho dopĺňa, že tiež ktokoľvek, kto požiada o nahliadnutie do zbierky listín alebo si vyžiada účtovnú závierku a daný údaj sa tam nachádza.
3. Mohol Igor Matovič v roku 2008 previesť peniaze firmy na svoj súkromný účet bez toho, aby ich zdanil?
„Áno, mohol, pretože príjem z predaja obchodného podielu nadobudnutého pred rokom 2004 je od dane oslobodený,“ uviedol Málach. Jeho kolegovia sú však opatrnejší. Podľa Janouška na otázku nemožno odpovedať bez detailných informácií o zmluve o predaji podniku a ďalších potrebných dokumentoch. Zákon o dani z príjmov podľa daňovej poradkyne Dagmar Bednárikovej jasne definuje, čo je zdaniteľným príjmom. Problémom však podľa nej je, že v tomto prípade je veľmi obťažné posúdiť bez dôkazných materiálov, o aký typ transakcie – či zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej — ide.
4. Mal Matovič priznať príjem 122 miliónov korún a zdaniť ho?
Keďže daňoví poradcovia si nie sú istí, do ktorej kategórie príjem Matoviča patril, aj tu sa ich názory rozchádzajú. „Ak bola táto suma kúpnou cenou zmluvy o predaji podniku, tak v zmysle zákona o dani z príjmov mal príjem priznať a zdaniť,“ konštatoval Janoušek. „Pokiaľ to bol príjem oslobodený od dane, tak nie,“ tvrdí zas Malach. V princípe každý príjem, ktorý nie je od dane oslobodený alebo nie je vyňatý z predmetu dane v zmysle zákona o dani z príjmov, podlieha zdaneniu,“ uzatvára a vysvetľuje Bednáriková.
5. Je možné skartovať účtovníctvo firmy len tak jednoducho, keď sa majiteľovi firmy zachce, ako to urobil nový majiteľ regionPRESSU?
Každý podnikateľ či firma sú zo zákona povinní zaistiť uchovanie všetkých dokladov. Zákon o účtovníctve podľa Bednárikovej jednoznačne prikazuje tomu, kto si robí účtovníctvo, pred skončením podnikania zabezpečiť uchovanie účtovných záznamov. „Ten, komu prislúcha robiť si účtovníctvo, má povinnosť zabezpečiť ochranu dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu,“ priblížil Janoušek. Účtovníctvo by nemalo byť skartované ani podľa Málacha.
6. Ako dlho musí majiteľ firmy zo zákona uchovávať účtovníctvo firmy?
Závisí od konkrétnych dokumentov zahrnutých v účtovníctve. Niektoré je nutné archivovať desať rokov po roku, ktorého sa týkajú, iné zas päť rokov.
7. Dajú sa interpretované fakty premiérom Robertom Ficom na osobu Igora Matoviča vnímať ako pranie špinavých peňazí?
„Pokiaľ niekto nazve príjem oslobodený od dane ako pranie, tak nie,“ predpokladá Málach, ktorý však dodáva, že nepozná detaily sporu. Legalizovanie špinavých peňazí sa deje najmä z protizákonných aktivít, ako napríklad prostitúcia, predaj drog či vydieranie. A o tom táto kauza podľa Janouška rozhodne nie je. Preto si nemyslí, že ide o pranie špinavých peňazí. „Ak by orgány činné v trestnom konaní preukázali napríklad nezdanenie zisku z predaja podniku Matovičom, mohlo by to byť kvalifikované ako podvod, ktorým bola spôsobená škoda veľkého rozsahu, pri ktorej hrozí odňatie slobody na desať až pätnásť rokov,“ dodáva Janoušek. Aj podľa Bednárikovej ide o veľmi citlivú tému a ak tu je podozrenie na jasný daňový podvod, musia ho riešiť príslušné inštitúcie.