Sen východonemeckých postkomunistov sa stáva skutočnosťou -- ťaženie smerom na Západ k "bohatému strýkovi" prináša ďalšie výrazné úspechy. Po slobodnom hanzovnom meste Brémy prvýkrát prelomili Die Linke (Ľavica) päťpercentnú hranicu vo voľbách hneď do dvoch väčších krajinských snemov, v hessenskom Wiesbadene a dolnosaskom Hannoveri. Aj keď to v Hessensku bolo iba o chlp (5,1 %), výsledok v Dolnom Sasku (7,1 %) nikoho nenecháva na pochybách, že triumvirát Lothar Bisky, Oskar Lafontaine a Gregor Gysi majú dosť inšpirácie na to, aby si trúfli dosiahnuť azda najviac vytúženú trofej -- zasadnúť do lavíc krajinského snemu v katolíckom Bavorsku...
Treba povedať, že vodu na mlyn nielen opozičnej SPD, ale aj Zeleným a spomínaným postkomunistom, vystupujúcim pod značkou Die Linke, nahnal inak dôsledný antikomunista Roland Koch v Hessensku. Jeho nešťastné výroky o trestaní mladistvých delikventov vo veku 14 rokov a mladších nepodmienečným trestom odňatia slobody mobilizovali nielen celé spektrum ľavičiarov, ale aj prvovoličov a mladých ľudí. Až natoľko, že práve tieto hlasy najviac rozhodli o patovej situácii, v ktorej sa ocitla spolková krajina so síce nevýrazným Wiesbadenom, ale o to kľúčovejším Frankfurtom nad Mohanom. Mínus 12 % oproti posledným krajinských voľbám je alarmujúcim signálom aj pre spolkovú Kresťanskodemokratickú úniu (CDU). Nič na tom nemení ani grandiózne víťazstvo Christiana Wulffa v domovskej krajine Volkswagenu Dolnom Sasku.
Pozoruhodné pritom je, že v hessenskej "Koch-landii" triumfovala kandidátka SPD Andrea Ypsilanti s tradičnými ľavicovými témami, ako sociálna spravodlivosť, alternatívna energia či zavedenie minimálnej mzdy. S rovnakými témami neuspel kandidát SPD v Dolnom Sasku Wolfgang Jüttner, kde dokonca tamojší sociálni demokrati hlboko prepadli a dosiahli najhorší výsledok vo svojej histórii (30,3 %). Žena X -- Ypsilanti, ako ju žoviálne nazýval jej bývalý stranícky boss a súčasný obchodník s ruským plynom Gerhard Schröder, v ošiali volebného víťazstva, ktoré sa v dramatickom finále zmenilo na "iba" druhé miesto (rozhodol povestný chlp jednej desatiny percenta), vyhlásila: "Sociálna demokracia je opäť tu!"
Nuž, ak je niekto "opäť tu", tak potom sú to najmä východonemeckí postkomunisti, ktorých urobili salónnymi v celej krajine nie ich program a úcta k demokratickým hodnotám, ale odpadlíci z SPD typu Oskara Lafontaina, ktorý sa nachádzal na jej ľavom okraji a kam, mimochodom, patrí aj Genossin X-Ypsilanti... A ak na ustanovujúcom zasadnutí krajinského snemu vo Wiesbadene 5. apríla bude kandidovať na post krajinskej premiérky, s hlasmi lafontainovcov môže rátať zaručene či chce alebo nie. Celkom otvorene jej to totiž počas eufórie volebnej noci odkázali zo svojej straníckej centrály, pričom prostoreký Lothar Bisky nezabudol zdôrazniť: "Die Linke je novou adresou v Nemecku a zmení politickú mapu krajiny."
Keďže však čelná kandidátka SPD pred i po voľbách opakovane vylúčila koalíciu s Die Linke, do vytúženej červeno-zelenej konštelácie bude potrebovať ešte jednu farbu, a tou môže byť iba modrá, teda liberáli z FDP. Tí zase dali najavo, že nebudú barlami pre SPD na ceste k moci v Hessensku. Ak by predsa len mala vzniknúť veľká koalícia aj vo Wiesbadene, možno predpokladať, že CDU a SPD budú musieť hľadať náhradnú dvojicu za Koch -- Ypsilanti. Vyberať majú z koho...
Tibor Macák, spolupracovník HN