Majetkové priznania verejných funkcionárov by sa mali sprísniť, verejnosť tak má získať lepší prehľad o ľuďoch, ktorí riadia túto krajinu. To je podstata návrhu novely ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý na májovú schôdzu Národnej rady (NR) SR predkladá päť opozičných strán Most-Híd, OĽaNO, SaS, KDH a Sieť. Návrh sa takto dostáva do pléna už tretíkrát.
"Netransparentnosť a zneužívanie funkcie je zásadný problém tejto krajiny. Máme politikov, ktorí nevedia zdokumentovať, čo vlastnia," upozornil Miroslav Beblavý (Sieť).
Pripomenul, že už v roku 2012 bol pripravený tento návrh novely, ktorý by ustanovil skutočné overovanie majetku politikov tak, aby sa verejnosť dozvedala, čo skutočne vlastnia. Tiež má byť možné efektívne trestať prehrešky politikov bez toho, aby proces zastavila vládnuca väčšina.
Na pôvodom znení novely participoval aj vládny Smer-SD, neskôr si to rozmyslel a ohlásil, že príde s vlastnou úpravou. "Smer-SD hrá nepeknú hru. Keďže nemôže odmietnuť takéto návrhy, problém odkladá napriek tomu, že s úpravou pôvodne súhlasil," zdôraznil Beblavý.
Podľa jeho slov novela prináša majetkové priznania so skutočnou výpovednou hodnotou. "Napríklad tam bude vidieť aj značku a dátum kúpy auta, bude tam uvedená banka, v ktorej má verejný funkcionár účet, či meno spoločnosti, v ktorej má obchodný podiel," menoval Beblavý.
A aby nemohla väčšina stopnúť proces kontroly voči verejnému funkcionárovi, menšina má dostať právo obrátiť sa na Ústavný súd SR, ktorý bude mať posledné slovo. "Smer-SD konanie vždy zastaví, lebo má na výbore väčšinu. Naposledy sa to stalo pri Petrovi Pellegrinim (Smer-SD)," pripomína opozícia.
Predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Alojz Přidal (KDH) si myslí, že vládna strana riešenie odkladá aj preto, lebo jej poslanci nechceli podávať podrobné priznania pred voľbami. "Napriek tomu, že Smer-SD sa hrdí silným mandátom, po troch rokoch sme zistili, že si z nás robí srandu," doplnil Martin Poliačik (SaS). Podpredseda Ústavnoprávneho výboru Miroslav Kadúc (OĽaNO) si myslí, že súčasná právna úprava je tak nekonkrétna, až je zbytočná.
Povinnosť podať majetkové priznanie sa v súčasnosti týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR.
Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností.