Svetová meteorologická organizácia sa pochválila dvoma novými rekordmanmi v kategórií bleskov, ten najväčší zachytený na dĺžku meral vyše 700 kilometrov, ten s najdlhšou dobou výboja trval vyše 16 sekúnd. Na prvý pohľad neuveriteľné čísla však nemusia byť také extrémne, ako by sa mohlo zdať, píše Technet.cz.
Tradične sa veľkosť bleskov merala pomocou siete pozemných senzorov patriacich do sietí LMA, Lightning Mapping Array, v preklade "pole mapujúce blesky". Každé toto pole senzorov zbiera dáta z určitého priestoru, a pokiaľ ho blesk presahuje, alebo prebehne úplne mimo, nie je zmeraný vôbec, či len čiastočne.
Oba rekordy boli zaznamenané novými satelitnými metódami, takzvanými GLM, Geostationary Lightning Mappers, teda geostacionárnymi mapovacími bleskami. Tie sú súčasťou satelitov GOES-16 a GOES-17 prevádzkovanými NASA a z priestoru nad Európou ich dopĺňajú senzory na družiciach Meteosat, Áziu potom pokrývajú senzory LMI (lightning mapping imager) na čínskych satelitoch Fengyun-4.
Už vedia zmerať blesky dlhé stovky kilometrov
„Toto zásadné rozšírenie našich možností diaľkového prieskumu z vesmíru umožnilo detekciu skôr nepozorovaných extrémov pri výskyte blesku, známych ako megaflash, ktoré sú definované ako horizontálne výboje blesku v búrkových systémoch dosahujúce dĺžky stoviek kilometrov,“ uviedol Michael J. Peterson zo skupiny Space and Remote Sensing group v Los Alamos National Laboratory.
Po novom sú tak meteorológovia schopní zaznamenať a zmerať blesky o veľkosti, ktorá predtým nebola možná, alebo sa podarila len výnimočne.
Vizualizácia satelitného záznamu najdlhšieho zachyteného megablesku.
Ten zatiaľ najdlhší zaznamenaný blesk prebehol oblohou 30. septembra 2018 v Brazílii a meral 709 kilometrov. O niečo menší megablesk, s detegovanou dĺžkou 500 kilometrov, osvietil nebo nad Texasom, Oklahomou a Kansasom o rok skôr, 22. septembra 2017. O desať rokov skôr bol za rekordmana vyhlásený blesk nad Oklahomou o zaznamenanej dĺžke 320 kilometrov. Pre predstavu, bežné blesky, ktoré pri búrke križujú oblohu, majú dĺžku 1 až 20 kilometrov.
Novo zaznamenaným rekordmanom v dĺžke trvania výboja je blesk, ktorý na 16,73 sekundy rozžiaril 4. marca 2019 nebo nad Argentínou. Predchádzajúci rekord v tejto kategórii bol z roku 2012, nebo nad Francúzskom rozžiaril na 7,74 sekundy.
Najplodnejším miestom pre výskyt bleskov je Južná Amerika, pre jej hornaté územia a vlhké podnebie. Napríklad vo Venezuele v okolí jazera Maracaibo prebehne zhruba 300 búrok za rok, na každý štvorcový kilometer pripadá podľa NASA 223 bleskov ročne. Celkovo, podľa National Geographic, zemeguľu zasiahne viac ako 100 bleskov každú sekundu.
Blesky sa neoplatí podceňovať
Monitoring a skúmanie vlastností a správania bleskov má podľa WMO i bezpečnostné dôvody a práve nájdené megablesky môžu verejnosti pripomenúť, že búrka a blesky sú nebezpečné. WMO pripomína pravidlo "30-30", ak je medzi bleskom a hromom časové oneskorenie menšie ako 30 sekúnd, bežte sa schovať niekam pod strechu a počkajte tam ešte 30 minút potom, čo uvidíte posledný záblesk.
To, že nemáte búrkový mrak nad hlavou a nezasahuje vás dážď, totiž ešte neznamená, že ste v bezpečí. Niektoré blesky totiž nevznikajú v spodnej, negatívne nabitej časti mraku, ale naopak v jeho hornej, pozitívne nabitej časti. A práve tieto "pozitívne blesky" sú nebezpečné preto, že sa šíria aj desiatky kilometrov od búrky a môžu udrieť aj v miestach, kde si ľudia zatiaľ pripadajú úplne v bezpečí.