Kedy ste začali fotografovať blesky?
Irónia je, že ja som sa bleskov v detstve veľmi bál, strýko ma totiž strašil, že ide pre mňa zubatá. Takže aj keď som už mal trinásť rokov, cez búrku som sa ukryl pod paplón a nič pre mňa neexistovalo. Potom ma dedo začal brávať na balkón a blesky ma pomaly začali fascinovať. Všetko sa však začalo až v roku 2012, keď bol Uprising (hudobný festival na Zlatých pieskoch v Bratislave, pozn. red.).
Prečo práve vtedy?
Povedal som si, že založím stránku na Facebooku s názvom Severe Weather Slovakia, kde budem ľudí varovať pred búrkami. Spočiatku to bolo skôr pre kamarátov, netušil som, čo z toho vypadne, že to bude mať až taký ohlas medzi ľuďmi. Začal som búrky pozorovať, fotiť ich, robil som videá, strihal som ich a začalo ma to baviť. A dopadlo to tak, že keď sa začne búrka, všetci sa idú skryť dovnútra a ja vyrážam von. Existuje totiž pojem ceranofília – ceranofilik je potom človek, ktorý miluje blesky a hromy. Vedel som, že na moju záľubu existuje pojem (smiech).
Odfotografovať blesk je trochu vabank, treba mať asi aj šťastie. Ako ich fotografujete?
Väčšina lepších lovcov búrok používa kvalitnejšie vybavenie, ako sú zrkadlovky, ale ja využívam telefón. Viem, je to okamih, keď udrie blesk, ale už aj mobilné telefóny majú kvalitné fotoaparáty a už aj funkciu dlhšej uzávierky. Ak je úplná tma, idem na 30-sekundovú uzávierku a čakám so statívom. Bývajú lovy, keď urobím za noc aj stopäťdesiat fotiek a trafím iba jeden maličký blesk. A niekedy si len tak sedím na lodžii – mám ju zasklenú – a pozerám, ako sa blýska, a relaxujem. Po tých rokoch už viem rozoznať, keď sa blíži búrka. Napríklad p...
Zostáva vám 85% na dočítanie.