Očkovanie proti vírusu SARS-CoV-2 sa začalo. Rozjazd je však relatívne pomalý. Dostupných vakcín je málo, výrobcovia zďaleka nestačia uspokojiť dopyt.
V najbližších niekoľkých mesiacoch sa pokryje iba malá časť potreby a veľkú časť zimnej sezóny bude musieť svet zvládnuť s veľmi nízkou mierou preočkovania, uvádza Technet.cz.
Všeobecne sa očakáva, že vakcinácia pomôže zachraňovať životy, ale šírenie nákazy bude aj naďalej prebiehať veľmi ľahko, kým sa nepodarí naočkovať významnú časť obyvateľstva. Málokde to bude skôr ako počas leta budúceho roka.
Preto by stálo za to experimentovať, ako existujúce obmedzené zásoby vakcíny využiť čo najefektívnejšie. Treba vyskúšať, či by očkovaným nestačila len jedna z dvoch dávok vakcíny firiem Pfizer a Moderna. To navrhujú vo svojom texte pre The New York Times Zeynep Tufekci a Michael Mina.
Tufekci je programátorka a sociologička, Michael Mina je epidemiológ z Harvardu, ktorý si počas pandémie vybudoval renomé predovšetkým ako zástanca širokého nasadenia antigénnych testov.
A ako hlasný kritik, ktorý veľmi tvrdo napáda doterajšiu americkú odpoveď na pandémiu nielen ako zle pripravenú a financovanú, ale tiež málo inovatívnu.
Výsledky už po prvej injekcii
Autori svoj návrh zakladajú na dátach, ktoré americkej liekovej agentúre FDA predložili výrobcovia vakcín. V tých sa objavuje pomerne zjavný náznak, že už jedna dávka vakcíny by mohla mať ochranný účinok.
Samozrejme, dáta sú veľmi kusé, pretože účastníci pokusov dostali po troch (v prípade Pfizeru) alebo 28 dňoch (v prípade Moderny) druhú dávku vakcíny.
Avšak výsledky ukazujú, že počty novo nakazených boli v skupine s očkovacou látkou nižšie už v týždňoch medzi prvou a druhou dávkou.
Vakcína firmy Moderna podľa výsledkov z klinickej skúšky začala veľmi účinne (s účinnosťou cca 92 percent) chrániť očkovaných už dva týždne po prvej dávke.
Tufekci a Mina navrhujú, aby sa sľubné dáta ďalej overili. Začať by sa mohlo tým, že sa vypátrajú ľudia, ktorí z nejakého dôvodu neprišli na druhé očkovanie.
Pokiaľ takto zistené dáta nebudú vyslovene nepriaznivé, mohlo by sa pokračovať overovacou skúškou u mladších dobrovoľníkov, u ktorých je riziko vážneho priebehu covidu nízke. Potom možno uvažovať o rozšírení na ďalšie vekové skupiny.
Keď by účinok jednej dávky nebol výrazne nižší ako podanie dvoch, de facto "zdvojnásobenie" dostupných dávok vakcíny by mohlo mať výrazný vplyv na priebeh pandémie v nasledujúcich mesiacoch.
Či sa pre nápad nájde dostatočná podpora, o tom máme pochybnosti. Napríklad preto (a to autori sami priznávajú), že jedna dávka vakcíny zrejme neposkytuje takú silnú ochranu starším ľuďom.
Práve k nim by sa mala vakcína dostať čo najskôr, pretože očkovanie starších ročníkov celkom logicky vedie k najvýraznejšiemu znižovaniu strát na životoch v dôsledku šírenia vírusu (pozri napr. tento model (v PDF, anglicky)).
Presvedčiť akademickú obec a úrady o prínosoch skúšky bude ťažké aj preto, že administratíva má istú "zotrvačnosť". Má to v mnohých prípadoch svoje dobré dôvody: nepodarené experimenty stoja ľudské životy.
Ani počas pandémie nedošlo na realizáciu skúšok zámernej nákazy zdravých dobrovoľníkov vírusom SARS-CoV-2, ktoré by teoreticky mohli pomerne výrazne skrátiť vývoj vakcíny.
Presnejšie povedané, na tieto skúšky došlo tak neskoro, že boli v podstate zbytočné, pretože klasické testovanie vakcíny v bežnej populácii malo obrovský náskok.
Môžeme sa spoľahnúť, že celý rad chytrých hláv bude na navrhovanej skúške s jednou dávkou vakcíny proti SARS-CoV-2 usilovne hľadať chyby. Šancu na jej prežitie až do praxe nevidíme v tejto chvíli príliš realisticky, píše Technet.cz.