Chcel by som raz v živote napísať knihu, ktorá by bola taká dobrá a silná, že by upútala človeka postihnutého zápalom okostice. Túto vetu vraj vyslovil známy spisovateľ Karel Čapek a smutným paradoxom je, že tohto nesmierne talentovaného človeka tiež zabil zápal. Nie však okostice, čiže akéhosi obalu kosti, ale zápal pľúc.
Jednému aj druhému sa budeme ešte bližšie venovať, isté je však jedno. Na to, aby ste prekonali také bolestivé procesy, aké so sebou vážne zápaly prinášajú, potrebujete obvykle niečo silnejšie ako dobrú knihu. Respektíve kniha, film alebo pieseň musia mať naozaj mimoriadne kvality, aby ich dokázali prekonať.
A prečo začíname takto nadnesene? Pretože ako pred časom v rozhovore pre HN magazín poznamenal dermatovenerológ Juraj Hegyi z Inštitútu klinickej a experimentálnej dermatovenerológie, „zápal ako taký je v medicíne skôr už filozofická otázka“.
Aj keď nádejní lekári by s ním možno celkom nesúhlasili, keďže v publikácii Patofyziológia, ktorá sa používa aj ako učebný materiál pri štúdiu medicíny, je kapitole o zápaloch venovaných tristopäťdesiat strán.
Čo sa teda za týmto zložitým procesom skrýva? Kedy a ako nás zápaly ohrozujú a v čom môžu byť nápomocné?
Nebezpečný ochranca
Už odpoveď na otázku, či nám zápal škodí alebo pomáha, nie je celkom jednoznačná. Aj keď, ako pre HN magazín naznačil Martin Hrubiško z Alergiologicko-imunologickej ambulancie Onkologického ústavu sv. Alžbety, jeho prvotnou funkciou je ochrániť nás a upozorniť na to, že sa v našom organizme niečo deje. Bez tejto odozvy by sme totiž neprežili.
„Zápal treba chápať ako prirodzenú univerzálnu obrannú reakciu, ktorá v nás prebieha celý život, každú sekundu nášho života. Organizmus sa dnes a denne stretáva s nepreberným množstvom podnetov, niektoré sú neškodné, niektoré sú potrebné, iné škodlivé,“ vysvetľuje s tým, že práve na obranu pred tými škodlivými sa v evolúcii vyvinul zápal.
„Treba ho chápať nie ako nášho nepriateľa, ale ako nášho ochrancu.“ Jednou z jeho hlavných funkcií je teda pôsobiť ako akási kontrolka, aby telo zistilo, že sa čosi deje, a zareagovalo. Ak ju z rôznych príčin odignorujeme, môže nastať problém. Keď sa spustí, začnú sa v našom tele tvoriť takzvané zápalové markery.
Ako pre HN magazín uviedla Eliška Kubíková, prednostka Anatomického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, tie sú pre telo zároveň aj nebezpečné. „Jedným z ukazovateľov zápalového procesu je C-reaktívny proteín (CRP), ktorý sa z...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.