Zlá správa o koronavíruse je, že ide o zvierací vírus, na ktorý nie je človek pripravený. Dobrá správa je, že kto prekoná nákazu, má - zdá sa - veľmi solídnu imunitu a ochranu pred opakovanou infekciou.
Koronavírus sa do nášho tela dostane hlavne skrze horné dýchacie cesty, ale je možné, že preniká aj skrz očnú sliznicu. Bohužiaľ sa však ukazuje, že možno nestačí len ochrana dýchacích ciest, pretože sa nakazili aj tí, ktorí si ich chránili.
„Sexuálny prenos zatiaľ potvrdený nebol. Transfúziou krvi by nákaza veľmi pravdepodobne reálna bola,“ opísal serveru OnaDnes.cz Rastislav Maďar, epidemiológ a vedúci Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity.
Prečo ma Taliansko toľko mŕtvych
Pre telo neznámy vírus putuje do dolných dýchacích ciest, kde sa naviaže na povrchové receptory buniek, vstúpi do nich, rozmnoží sa v nich a uvoľní.
„Náš imunitný systém na to reaguje veľmi komplexným autoimúnnym procesom, následkom čoho vzniká zápal,“ povedal lekár s tým, že ľudia s oslabenou imunitou sú najohrozenejšou skupinou - patria k nim predovšetkým seniori, pretože s vekom obranyschopnosť organizmu prirodzene klesá.
„Vírus sa najmä v severnom Taliansku, ktorá je v priemere staršia ako ostatná talianska populácia, rozšíril bohužiaľ aj vo veľmi zraniteľnej komunite medzi seniormi vo veku nad osemdesiat rokov. Preto má Taliansko toľko mŕtvych.“
Keď nákaza prenikne dolu skrz priedušnicu a priedušky až do pľúc a pľúcnych mechúrikov, vo väčšine prípadov sa dostaví vážnejší priebeh choroby. To je dané tým, že vírus pôsobí podobnú ujmu ako pneumónia, čo je ešte znásobené vlastnou reakciou imunitného systému tela na infekciu.
Nie je možnosť odstrániť nečistoty z pľúc
Ak sa koronavírus dostane do pľúc, spôsobí ich zápal. „Na röntgenovej snímke potom pľúcne tkanivo zasiahnuté koronavírusom vyzerá ako z mliečneho skla. Dôsledkom je situácia, keď cez postihnuté tkanivo neprejde kyslík a nenadviaže sa v krvi na hemoglobín. Tým klesá zásobenie tkanív a orgánov tela kyslíkom,“ objasnil epidemiológ Maďar a dodal, že pacient má horúčku, kašeľ, dýchavičnosť a bolesti na hrudi.
„Vaše telo sa snaží okamžite napraviť škodu spôsobenú infekciou v pľúcach,“ hovorí Jeffery Taubenberger, ktorý pôsobí ako vedúci sekcie vírusových evolúcii a patogénov v Národnom inštitúte infekčných ochorení a alergií, ktorý sídli v Bethesde v americkom štáte Marylande.
„Rôzne typy bielych krviniek, ktoré pohlcujú patogény, reagujú ako prvé. Pokiaľ toto prebehne v poriadku, za pár dní ste zbavený infekcie. Pokiaľ je ale nákaza príliš silná, imunitný systém začne ničiť okrem patogénov aj zdravé bunky. Dochádza k poškodeniu epitelu a tiež buniek, ktoré vytvárajú ochranný sliz,“ dodáva virológ, ktorého citovali Lidovky.cz.
„Tým prídete o akúkoľvek možnosť odstrániť nepatričnosti zo spodnej časti dýchacej sústavy,“ pokračuje Taubenberger. Vaše pľúca sú preto veľmi zraniteľné voči sekundárnej bakteriálnej nákaze. Potenciálnymi zabijakmi sa môžu stať baktérie, ktoré zvyčajne prebývajú vo vašich ústach či nose alebo tiež baktérie vyskytujúce sa predovšetkým v nemocniciach, ktoré sú odolné voči antibiotikám.
Nebezpečná druhotná infekcia
Druhotná infekcia je nebezpečná vec, pretože môže zabiť vaše kardinálne dôležité kmeňové bunky dýchacej sústavy, ktoré umožňujú vytvárať nové bunky. Bez nich skrátka nemôžete opravovať svoje pľúca. Poškodené pľúca potom nedodávajú dostatok kyslíka ostatným orgánom.
„Keď vás premáha silná infekcia, všetko sa začne rozpadať ako domino,“ hovorí David Morens, ďalší člen Národného inštitútu infekčných ochorení a alergií. „Ide to s vami stále z kopca a keď prekročíte určitý bod, už niet návratu.“
Tento bod, z ktorého niet návratu, zrejme nastáva skôr u starších osôb, hovorí Stanley Perlman, profesor mikrobiológie a imunológie z Iowskej univerzity.
„Ak pacient zomrie, potom preto, že bunkám chýba kyslík, tým pádom zlyhávajú funkcie orgánov alebo náš organizmus už nedokáže na uzde udržať iné už predtým prítomné choroby,“ vysvetlil Rastislav Maďar. Ten za špecifickú pomoc, ktorá by vírusy mohla zastaviť, považuje antivirotiká, ktoré sa aktuálne testujú.