Senzačnú správu o objave dokonca pred 100 rokmi prevzali české Národní listy: „Objaviteľ nového ničivého lúča, inžinier Matthews, oznamuje, že lúč je vlastne akýmsi vodičom energie na spôsob medeného drôtu. Energia, ktorú vyrábame a vysielame do priestoru po tomto lúči, je podobná elektrine. Líšia sa od nej vyšším účinkom tepelným.“
Správa reagovala na projekt britskej armády, ktorý mal priniesť objav „lúča smrti“, ktorý by zabíjal na diaľku. Mala to byť nová zbraň proti stále modernejším vojenským lietadlám.
Lietadlá sa zdokonaľovali z roka na rok. Do bádania sa pustilo množstvo vedcov, ale aj šarlatánov. Ukázalo sa, že medzi tie druhé zrejme patril britský vynálezca Harry Grindell Matthews. Bol zo všetkých najzdatnejší, a to predovšetkým mediálne.
„Všetko to vyzeralo nádejne za posledných pokusov. Zabili sme okamžite krysu na vzdialenosť 25 metrov. Priviedli sme náboje k explózii, zapálili starý hangár a rozsvietili elektrické žiarovky. Pri pokuse dostal sa náhodou jeden laborant do cesty lúča iba jednej tisíciny účinnosti a bol okamžite zrazený a 48 hodín v bezvedomí. Ešte dnes má stopy popálenia. Až doteraz sme pracovali s veľmi slabými zdrojmi energie a som presvedčený, že až nám budú povolené rozsiahlejšie pokusy, výsledky budú úmerné vynaloženej energii. Treba ešte pripomenúť, že je možné buď sústrediť lúč na takmer jediný bod, alebo ho rozptýliť vejárovito, takže zasiahne líniu niekoľkých desiatok kilometrov,“ chválil sa pred 100 rokmi vynálezca Matthews.
Ten sa teda v apríli 1924 cítil byť na dobrej ceste veľkému objavu. Neskôr dokonca rozhlasoval, že už dokáže zostreliť lietadlo z neba a aj na diaľku taviť sklo. Matthews nakoniec kontaktoval britské kráľovské letectvo, ale to rozhodlo, že jeho zariadenie nefunguje.
Aj britská armáda v tridsiatych rokoch projekt zastavila s konštatovaním, že zostrojenie lúča smrti, ktorý zabíja na diaľku, nie je možné. Niečo užitočné sa napriek tomu na základe týchto výskumov neskôr zrodilo: radar.
Autori: vov, Alan Hejma