Predpovedané zníženie zrážok je porovnateľné so suchami zaznamenanými počas veľkých období sucha v rokoch 2005 a 2010, ktoré spôsobilo rozsiahly úhyn stromov a malo zásadný vplyv na komunity žijúce v regióne.
Poplašné znamenie
Medzinárodnú štúdiu viedla univerzita v Leedsi. Varuje, že rozsiahle oblasti vo východnej časti Amazónie budú do konca storočia vystavené silnému vysychaniu, ak sa neprijmú opatrenia na obmedzenie uhlíkových emisií.
Výsledkom vysychania by bolo uvoľnenie veľkého množstva oxidu uhličitého z lesa do atmosféry, čo by zvýšilo účinok skleníkových plynov a podporilo ďalšie zmeny podnebia.
To by ďalej ohrozilo životaschopnosť veľkých častí dažďového pralesa, pretože stromy sú už dnes vystavené tlaku vody a existuje väčšie riziko lesných požiarov.
Predpovedané suchá môžu mať tiež ďalekosiahle následky na vodný cyklus, biodiverzitu a obyvateľstvo žijúce v regióne.
„Amazónia je ohrozená dvojitými hrozbami odlesňovania a zmenami podnebia,“ uviedla Jessica Bakerová zo školy Zeme a životného prostredia na univerzite v Leedse, ktorá túto štúdiu viedla.
“Táto nová štúdia objasňuje, aké je pravdepodobné, že podnebie amazonskej oblasti bude scenár extrémneho otepľovania. Vládam na celom svete by malo znieť poplašné znamenie, že tento životne dôležitý globálny zdroj nemožno považovať za samozrejmosť.“
Potreba chrániť lesy
V boji proti zmene podnebia je dôležitá ochrana a rozširovanie existujúcich lesov. Lesy absorbujú a ukladajú uhlík.
Povodie Amazonky obsahuje najväčší tropický dažďový prales na svete a hrá kľúčovú úlohu v globálnych cykloch uhlíka a vody. Región je tiež domovom niekoľkých ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
Výskumný tím analyzoval výsledky 38 známych klimatických modelov Amazónie. Vylúčením klimatických predpovedí z nereálnych modelov sa objasnili vzorce budúcich zmien zrážok v Amazónii.
Podľa novej štúdie iba tretina z 38 modelov správne reprodukovala interakcie medzi atmosférou a povrchom pevniny.
Zameraním na túto menšiu skupinu modelov sa neistota v zmenách zrážok v celom povodí Amazonky znížila o polovicu.
Táto skupina preukázala širokú zhodu v predpovedaní budúcich zmien zrážok, pričom vo východnej Amazónii sa v priebehu nasledujúcich 80 rokov očakáva silné vysychanie a nárast zrážok v západnej panve.
„Je dôležité pochopiť, ako sa môže klíma Amazónie v budúcnosti zmeniť,“ uviedol Caio Coelho z Národného ústavu pre vesmírny výskum v Brazílii, ktorý bol spoluautorom štúdie.
Celosvetovo bol rok 2020 tretím zaznamenaným najteplejším rokom a priemerná globálna teplota bola o 1,2 stupňa Celzia vyššia ako predindustriálna úroveň (1850 - 1900).
Známky z oceánov naznačujú, že morské druhy sa už pohybujú na sever, pretože rovník je príliš horúci. Aj ľadovce sa topia rýchlejším tempom, takže je nevyhnutné zmiernenie klimatickej zmeny.