Česko včera zasiahlo silné tornádo, aké väčšina z nás pozná iba z amerických filmov. Aj v škole nám často hovorili, že žijeme v oblasti, kde sa tornáda takmer vôbec nevyskytujú. Aj napriek tomu nevyspytateľný prírodný živel zdevastoval časti obcí Lužice, Mikulčice, Moravská Nová Ves a Hrušky v v okresoch Hodonín a Břeclav v Juhomoravskom kraji.
Počet obetí v dôsledku štvrtkových silných búrok a vzniknutého tornáda momentálne stúpol na najmenej päť, informovala česká polícia. Hovorkyňa juhomoravských záchranárov Michaela Bothová uviedla, že ošetrili a následne previezli do nemocníc 63 ľudí, z toho desať bolo ťažko zranených.
Uvedené počty sa podľa nej však týkajú len ošetrených a transportovaných do nemocníc. Desiatky ľudí záchranári ošetrili a nechali na mieste. Niektorí vyhľadali pomoc priamo v nemocnici a neprešli teda rukami záchranárov. Ďalších zranených, prípadne mŕtvych, nemožno podľa hovorkyne vylúčiť.
Podľa polície búrka zničili stovky domov. Škodu odhadujú policajti na desiatky až stovky miliónov. S likvidáciou následkov pomáha armáda a aj tím na vyhľadávanie a záchranu osôb. Bez prúdu sú v dôsledku počasia ešte stále desiatky tisíc domácností. Problémy spôsobujú následky búrok aj v doprave. Uzavreté sú diaľnice D2 pri Břeclavi a D1 pri Vyškove.
Po hororových záberoch, ktoré obleteli celé Česko, Slovensko a samozrejme aj zvyšok sveta, sa naskytá otázka, či tornádo naozaj vzniklo v dôsledku klimatických zmien? „Ten súvis tam pravdepodobne je, a dá sa priamo dokázať ako sa demonštruje,“ hovorí Jozef Pecho, meteorológ SHMÚ na svojom facebookovom profile.
„Prevrátené autá sa vyskytujú už v tornádach sily F3, ale podľa dostupných záberov sa zatiaľ nedá vylúčiť ani vyšší stupeň,“ informoval na sociálnej sieti Český hydrometeorologický ústav.
Stupnica klasifikujúca silu tornád podľa škôd, ktoré vzniknú na stavbách a vegetácii, sa nazýva Fujitova, respektíve Fujitova-Pearsonova stupnica. Stupnicu zostavil v roku 1971 Theodore Fujita, neskôr ju upravil Allen Pearson. Rýchlosť vetra pri F3 dosahuje 254 – 332, pri F5 je to až 419 – 512 kilometrov za hodinu.
„Vznik tornáda nie je zďaleka len o teplom vzduchu alebo nestabilnom vrstvení atmosféry. K jeho vzniku je potrebný celý rad ďalších podmienok. Avšak aj pri splnení všetkých známych podmienok pre vznik tornád nie je isté, že sa tornádo nakoniec vyskytne,“ dodáva ČHMÚ.
Samuel Kováčik, zakladateľ projektu Vedátor hovorí, že tornádo je niečo, niečo, čo sme si ešte pár dní dozadu nevedeli predstaviť, že by sa mohlo stať tak blízko nás. „Hneď sa začali objavovať komentáre, že za to môže klimatická zmena. Treba povedať, že nedá sa vždy prstom ukázať, že toto sú klimatické javy, ktoré sa udiali kvôli klimatickej zmene a toto sú veci, ktoré sa neudiali,“ hovorí.
Pri klimatickej zmene ale platí, že väčšina modelov predpovedá extrémnejšie výkyvy počasia. „Ľudia si povedia, že no tak má stúpnuť priemerná teplota o dva stupne, no čo to je. Ten dvojstupňový nárast prichádza ruka v ruke s extrémnejšími výkyvmi, čo môže znamenať oveľa horšie zimy a zároveň oveľa horúcejšie letá, silnejšie búrky, víchrice a nechcem povedať, že tornáda na dennom poriadku, lebo to by bolo trošku preháňanie, ale aj takéto javy častejšie, ako sme boli kedysi v minulosti zvyknutí,“ pokračuje Kováčik.
S koordinací sil velícím důstojníkům pomahaji i záběry z policejních dronů. Z nich je patrné jak ničivé tornádo bylo a kde je aktuálně potřeba zasahovat. pic.twitter.com/rbIlSRXwt2
— Policie ČR (@PolicieCZ) June 25, 2021
„Takže akokoľvek zlá udalosť to bola, mali by sme to brať ako taký zdvihnutý varovný prst pred ešte oveľa horšou budúcnosťou, ako nás môže čakať,“ dodáva na záver.
