Pravdepodobnosť tejto apokalyptickej situácie je síce minimálna, práve teraz na svete je dosť ľadu na pokrytie celej Severnej Ameriky v hrúbke približne 1600 metrov, uvádzajú Lidovky.cz.
Vedci však odhadujú, že ak nebudeme konať a globálne teploty sa zvýšia iba o 1 stupeň Celzia, účinky klimatických zmien, ktoré dnes vidíme, budú nezvratné. Extrémne vlny horúčav, masívne požiare a silné hurikány tak budú stále častejšie.
Ako by konkrétne vyzerala situácia, keby sa roztopil všetok ľad na Zemi, načrtol v názornom videu web Bussines Insider.
Hladina mora by stúpla o neuveriteľných 66 metrov. Pobrežné mestá, ako je New York, Šanghaj a Londýn, by bola zaplavené a vytlačili by tak zo svojich domovov až 40 percent svetovej populácie. Slaná voda z oceánov by infikovala zásoby podzemnej pitnej vody. Navyše 69 percent svetových sladkovodných zásob sa nachádza práve v ľadovcoch v Grónsku a Antarktíde, teda by sme ich roztopením prišli o viac ako polovicu sladkovodných zásob.
To by spôsobilo zmätok v morských prúdoch a vzorcoch počasia. Vezmite si napríklad Golfský prúd. Je to silný oceánsky prúd, ktorý privádza teplý vzduch do severnej Európy a spolieha sa na hustú slanú vodu z Arktídy, aby mohol fungovať. Ale topenie sladkej vody by prúd zľahčoval a mohlo by ho oslabiť, prípadne dokonca zastaviť úplne. Bez tohto teplého vzduchu by teploty v severnej Európe klesli, a podľa niektorých odborníkov by mohla opäť začať doba ľadová.
Problémom by bolo aj topenie ľadu vo vnútrozemí. Himalájske ľadovce predstavujú jednu z najväčších hrozieb kvôli svojmu obsahu. Toxické chemikálie, ako je dichlorodifenyltrichlorethan alebo DDT. Vedci zistili, že takéto ľadovce môžu tieto chemikálie skladovať po celé desaťročia až stáročia. Ale akonáhle by sa roztopili, chemikálie by sa dostávali do riek, jazier a otrávili tak zásoby pitnej vody.
Zvyšné jedno percento ľadu na Zemi nájdeme väčšinou v arktickej tundre. A to ako niečo, čo sa nazýva permafrost. Permafrost, čiže večne zmrznutá pôda, je pôda v polárnych oblastiach, ktorá ani v lete nerozmrzá. Jedným z najnaliehavejších problémov s rozmrazovaním permafrostu by bola otrava ortuťou. Odhaduje sa totiž, že v arktickom permafroste je uložených odhadom 56 miliónov litrov ortuti. To sa takmer rovná množstvo ortuti kdekoľvek inde na Zemi.
Okrem toho je organická hmota v permafroste chutnou potravou pre mikroorganizmy. Tie pri trávení produkujú dva skleníkové plyny - oxid uhličitý a metán. Vedci odhadujú, že to by viedlo k zdvojnásobeniu súčasnej úrovne skleníkových plynov v atmosfére a potenciálne by mohlo spôsobiť zvýšenie globálnych teplôt o 3,5 stupňa Celzia.
Hoci to nemusí znieť ako veľa, viedlo by to k vypareniu riek aj jazier po celom svete a viedlo k masovému suchu. A všetká vodná para v atmosfére by podporovala častejšie a silnejšie búrky, povodne a hurikány. Všetky tieto faktory by potom viedli k masovým migráciám na sever.