Necelé tri roky sledoval tím vedcov z Rutgersovej a Oregonskej univerzity pobrežný ľadovec v Leconte na americkej Aljaške, ktorý siaha až pod morskú hladinu. A v posledných rokoch stále viac ustupuje, uvádza iDNES.cz.
Vedci správne predpovedali, že ľadovce ponorené do vody miznú nielen kvôli povrchovému odmrazovaniu a odlamovaniu krýh, ale tiež kvôli roztápaniu podmorskej časti ľadovca.
V meraní posledného uvedeného sa však doteraz spoliehali len na teoretické modely založené na matematických prepočtoch. Prvé meranie priamo v teréne, ktorá vykonali americkí vedci medzi rokmi 2016 a 2018, ukázali, že sa modely nepríjemne mýlili.
"Zistili sme, že miera topenia je výrazne vyššia, než sa očakávalo, naprieč celou ponorenou stenou ľadovca. V niektorých miestach je dokonca stonásobná oproti predpovediam," uviedla Rebecca Jacksonová, jedna z autoriek výskumu.
Ten bude mať zrejme revolučný vplyv na skúmanie podmorského topenia. Vedci merali teplotu a salinitu vody, sonarom snímali profil ponorenej časti ľadovca a využívali radar na meranie rýchlosti jeho pohybu. Pomocou časozberných fotografií tiež zaznamenávali úbytok a dotváranie ľadovca, ďalšie meteorologické nástroje potom využívali na meranie povrchového topenia.
Z výsledkov vyplýva, že vplyv teploty oceánov na ľadovca je dramatickejší, než sa pôvodne očakávalo. "Skutočná podstata podmorského topenia spočíva v tom, že ide o iskru, ktorá urýchľuje ústup ľadovca," vysvetlila Jacksonová. Práve topenie obrovského množstva ľadu skrytého pod hladinou do budúcnosti určí, o koľko stúpne hladina svetového oceánu.
Hladina morí stúpa
Hoci je topenie ľadovcov zvyčajne spájané s otepľovaním atmosféry, zvyšovanie teploty oceánov v ňom hrá ďaleko väčšiu úlohu. Podľa nedávnej oxfordskej štúdie totiž vodné plochy absorbujú až 90 percent tepla vzniknutého z globálneho otepľovania.
Okrem rýchlejšieho topenia sa navyše pod zamrznutým príkrovom nachádza viac ľadu, než bolo vedcom pôvodne známe. Výsledky spoločného výskumu NASA a ďalších tridsaťjeden inštitúcií ukázali, že do hĺbky viac než 200 metrov pod hladinu mora siaha až štyrikrát viac pobrežných ľadovcov v Grónsku, než ukazovali predchádzajúce merania.
To však neveští nič dobré, pretože arktická ľadová voda siaha len do hĺbky spomínaných 200 metrov. Pod ňou už pretekajú južné prúdy o teplote 3 až 5 stupňov Celzia, ktorá navyše vplyvom globálneho otepľovania stále stúpa. Podľa NASA tak najrýchlejšie miznú práve tie ľadovce, ktoré siahajú do hĺbky stoviek metrov, zatiaľ čo u tenších ľadovcov je úbytok ľadovej masy nižší, cituje dáta Forbes.
Hladina oceánov v súčasnosti každoročne stúpa o 3,2 mm a podľa vedcov hrozí, že tento proces sa zrýchli. Matematické prepočty doteraz uvádzali, že by sa hladiny morí mohli vyšplhať o 50 až 130 centimetrov do roku 2100. Len výskum NASA o hĺbke ľadovcov k tomuto odhadu pridal ďalších približne 8 centimetrov a čísla zrejme zásadne ovplyvní tiež nameraná rýchlosť topenia podmorského ľadu.
Vyššia hladina oceánov, hoci v rade centimetrov, donúti v budúcnosti k migrácii až milióny ľudí, ktorí sa budú musieť presunúť zo zaplavených prímorských oblastí ostrovov. Spôsobí tiež zosilnenie hurikánov a tajfúnov, ktoré budú zasahovať stále viac do vnútrozemia, varuje Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA).
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
