Lektorku, koučku a absolventku odboru psychológie na University of New York in Prague Olgu Plíčkovú sny fascinujú už viac ako dvadsať rokov. Sama si prešla obdobím životného tápania a práve porozumenie vlastným snom bolo jedným z podstatných impulzov, ktoré jej pomohli nájsť kľúč k sebe i okolitému svetu.
Snové obrazy chápe ako „jazyk našej duše“, prostredníctvom ktorého môžeme klásť otázky a dostávať odpovede. Podľa nej ide o jazyk veľmi individuálny a zároveň symbolický, ale ak sa naučíme v ňom „čítať“, môže nás doviesť k sebapoznaniu a osobnému rozvoju.
V rámci terapií učí pracovať so snami aj svojich klientov, ktorí o tento typ sebareflexie prejavia záujem. V rozhovore pre Lidovky.cz vysvetľuje, akým spôsobom s nami sny komunikujú, ako si ich lepšie pamätať, aj to, ako dešifrovať, čo nám hovoria.
Čo je to vlastne sen?
To sa práve presne nevie. Neurobiologické výskumy spánku sa zhodnú na jedinom, že sny nejakým spôsobom súvisia s kognitívnymi funkciami. Keď v rámci pokusov určitú skupinu ľudí pravidelne budili v REM fáze, kedy sa sny zdajú najviac, dochádzalo k pomerne veľkému negatívnemu ovplyvneniu ich kognitívnych funkcií a pamäti – horšie si pamätali, ťažšie sa sústredili a tak podobne.
Existuje aj hypotéza, že sny sú len akýmsi odpadom denných zážitkov a vnemov, ktoré si mozog počas spánku triedi: niečo skončí v dlhodobej pamäti, niečo v krátkodobej a niečo je odsúdené na zabudnutie. Na opačnom konci spektra potom stojí prístup, ktorý tvrdí, že sny sú realita sama o sebe, a to ešte dôležitejšie ako tá naša bdelá. Takto to vnímajú napríklad niektoré tibetské duchovné smery – záujemcovia o duchovný rozvoj sa do snov chodia doslova učiť udržať si vyššie vedomie.
Sú presvedčení, že keď vo sne dokážu byť bdelí a uvedomovať si sami seba, že to potom zvládnu aj v okamihu smrti a vymania sa z reinkarnačného cyklu, v ktorý budhisti veria... Názory na to, čo je vlastne sen, sa naozaj dosť rôznia. Sny pre nás st...
Zostáva vám 85% na dočítanie.