Zita Kabátová mi kedysi hovorila, že si stále pamätá, ako voňal Oldřich Nový. Prečo si vlastne pachy a vône pamätáme najdlhšie zo všetkého?
Zrejme preto, že naše čuchové vnemy sú veľmi blízko nášmu emočnému svetu. O čom svedčia aj nervové spojenia: zmyslové dráhy nie sú pri čuchu prepájané do časti mozgu, ktorý sa volá talamus, ako pri iných zmysloch, ale idú rovno do tých centier, ktoré ovplyvňujú naše emócie.
Takže keď ucítime znova nejakú vôňu, okamžite sa nám vybaví aj celá tá minulá situácia. A to sa stane samo, nemusíme sa to zámerne učiť. Ale prečo je práve čuch tak prepojený s emóciami, je vlastne záhada. Je to jeden z našich najstarších zmyslov.
Prečo mi niekto vonia aj spotený a iný mi páchne, aj keď sa umýva dvakrát denne?
Možno kvôli nejakej vašej predchádzajúcej skúsenosti. My pracujeme na projekte, ktorý sa práve zaoberá tým, či to, ako voňali naši rodičia opačného pohlavia, neovplyvňuje, kto nám potom „vonia“ v dospelosti ako potenciálny partner.
Vieme už, že to funguje pri vzhľade. Ľudia majú tendenciu – ale iba ak mali dobrý vzťah s rodičom opačného pohlavia – vyberať si partnerov, ktorí sú im podobní.
Sú si príbuzní podobní aj pachom?
Áno. A niekoľko autorov sa snažilo dokázať, že tá podobnosť pachov znamená, že naši rodičia či súrodenci sú pre nás pachovo nepríťažliví, teda by to malo brániť incestu.
Tá blízkosť osobného odéru je taká, že účastníci jedného experimentu bez problémov na základe pachu priraďovali k sebe súrodencov alebo deti a rodičov. Ale nedarilo sa to, keď mali k sebe priradiť manželov.
Čo zároveň popiera teóriu, že ľudia podobne voňajú, pretože napríklad konzumujú rovnaké jedlo alebo sú vystavení pachu jednej domácnosti. Asi každý máme skúsenosť, že keď prídeme k niekomu domov, väčšinou to tam je dosť špecificky cítiť.
Áno. Napríklad tu u vás to dosť špecificky smrdí...
No to mi vôbec nehovorte, pretože my sme z toho nešťastní. Ale bohužiaľ s tým nič neurobíme - kolegovia majú vedľa naložené zvieratá. Len sme k tomu už asi trošku otupeli.
Mňa ten pach tiež najskôr udrel do nosa, ale teraz ho už skoro nevnímam. Prečo to tak je?
Kvôli pomerne rýchlej čuchovej adaptácii. To znamená, že zmyslové bunky prestávajú reagovať na molekuly, ktoré sú niekde prítomné dlhšiu dobu. Neposielajú ten signál po nervových dráhach ďalej.
Zaujímavé však je, že ten čuchový orgán nie je „unavený“ všeobecne – prestane fungovať iba pre ten jeden konkrétny pach. Keby tu teraz došlo k nejakej pachovej zmene, určite to všetci ucítime.
Je osobný pach človeka rovnako individuálny ako napríklad odtlačky prstov?
Bezpochyby. Preto sa tomu tiež hovorí pachový podpis.
Má chemická komunikácia neja...
Zostáva vám 85% na dočítanie.