Začnite trebárs pri obede. Chceli ste si dať ľahký šalát, ale napchali ste sa bôčikom a na to si šupli krémeš? K tučným a sladkým jedlám nás zvádza podvedomý strach z hladu.
Kedysi to malo zmysel, pretože plný žalúdok bol pre našich predkov niečo úplne výnimočné. Kto teda využil vzácnu príležitosť poriadne sa prežrať, zvýšil svoju šancu na prežitie.
České deti majú v rámci povinného čítania aj knihu Lovci mamutov od Eduarda Štorcha. Nachádza sa v nej aj takáto pasáž. „Hoci chlapci už priniesli oheň a rozrobili ho tu, predsa lovci nedočkavo trhajú pečeň, žalúdok aj iné vnútornosti a jedia ich surové. Deti a ženy čakajú, až sa muži nasýtia. Však sa dnes budú mať všetci dobre! Najedia sa, div im bruchá neprasknú. Dva dni hodovala tlupa na brehu Dyje. Jedáci nemohli už ani žuť. Bolia ich čeľuste. Sú unavení ustavičným jedlom a malátne sa rozvaľujú na pažiti.“
S týmto pravekým nutkaním bojujem vždy, keď idem okolo cukrárne alebo stánku s klobásami. Bože, aké lákavé zákusky a poháre! Aká omamná vôňa mäska!
„Vrhni sa dovnútra a všetko im to tam vyžer! Len tak sa dožiješ jari, vychrtlina,“ našepkáva mi moje nevedomie. „Nech ťa to ani nenapadne, tučniak,“ oponuje môj rozum. „Pre cukrovku alebo infarkt by si sa nemusel dožiť jari.“
Patríte k jedincom, ktorí sa rozhodli schudnúť. Prestanete sa napchávať a začnete pravidelne vyrážať na bicykel, na bežky alebo na horské túry? Budete chodiť ráno behať? Pokiaľ svoje predsavzatie dodržíte, dokážete tým, že ste človek.
Z pohľadu „zvieraťa v nás“ je totiž šport absolútny nezmysel. Žiadny živočích zbytočne neplytvá energiou. Kedykoľvek je to len trochu možné, nažerie sa do sýtosti a potom už len leží, odpočíva a šetrí sily.
Normálna bokovka?
Západná spoločnosť a kultúra nás počas storočí zviazali ideálom monogamie a manželskej vernosti „až za hrob“. Všetci poznáme kresťanské prikázanie „nepožiadaš manželku blížneho svojho“, ale takmer 40 percent z nás to občas porušuje. Z hľa...
Zostáva vám 85% na dočítanie.