Nestačí vám, čo máte doma? Alibi pre vaše letné pletky sa snažil nájsť americký psychológ David Barash. Jeho kniha Mýtus monogamie (2001) prelomila jedno z najväčších tabu západnej kultúry.
„Vernosť berieme ako normu, čo vedie k tomu, že nás nevera šokuje,“ zhŕňa Barash. „Možno by sme mali neveru brať ako východiskový stav a vernosť skúmať ako vzácnosť – pretože skutočne je vzácnosťou.“
Veľmi provokatívna úvaha! Spoločnosť však vernosť skrátka oceňuje. Jej porušenie je odsudzované ako vybočenie z morálnych noriem a porušenie záväzku k partnerovi. Kedysi by neverníka potrestali za trestný čin cudzoložstva. Prečo sú si vlastne ľudia verní alebo sa o to dnes aspoň snažia?
Sexuológ Ondřej Trojan ponúka porovnanie so šimpanzmi, teda s našimi najbližšími zvieracími príbuznými. V šimpanzích tlupách panuje čiastočná hierarchia, vďaka ktorej si najsilnejší samec užije viac sexu ako tí slabší. Tlupa je pritom fakticky promiskuitná, samice sa pária s väčšinou samcov.
Ľudská kultúra naproti tomu ustanovila život v páre, čo sa ukazuje ako výhodnejšie. Pár sa totiž lepšie ako tlupa postará o potomkov.
Monogamná rodina s prehľadnými príbuzenskými vzťahmi navyše bráni zmätkom s dedením majetku. A podstatou párového života je vernosť, aj keď často len ako nedosiahnuteľný ideál.
Pletky pani Boženy
Nevera sa nevyhýbala už čítankovým klasikom. Učitelia literatúry to na základných školách deťom zatajujú, čo z literátov a literátok robí nudných panákov. Škoda! Žiaci by ich mali vidieť ako ľudí z mäsa a kostí so všetkými chybami, omylmi a často spletitými životnými peripetiami.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.