Už len pri pohľade na kosti našej ruky či na pozoruhodnú stavbu kolenného kĺbu nás môže premknúť priam posvätná bázeň (prípadne nadšenie úrovne Leonarda da Vinci) pred silou prírody a evolúcie, ktorá nás týmto dômyselným aparátom vybavila.
Na druhej strane už asi každý z nás minimálne raz na vlastnej koži zakúsil, aké vie byť toto súkolesie zároveň krehké a ako rýchlo sa v ňom môže čosi pokaziť či „zadrhnúť“.
Pichnutie či bolesť pri každom postavení môžu byť rovnako otravné ako škrípanie starých dverí. No kým v ich prípade obvykle stačí pánty namazať, prípadne vymeniť, v ľudskom tele to, žiaľ, také jednoduché nebýva. Najmä preto, že naše „pánty“ sa premazávajú podstatne ťažšie. O výmene ani nehovoriac.
Ako si teda udržať zdravé kĺby čo najdlhšie a čo robiť v prípade, keď už škrípu? Aké sú najnovšie poznatky vedy v tomto ohľade a kedy je operácia nevyhnutná? Aj to sú otázky, ktoré sa pokúsime rozlúsknuť.
Nadváha aj fajčenie
Najprv sa však prizrime kĺbom zbližša. Ide vlastne o pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí, ktoré sa navzájom dotýkajú vnútri väzivového puzdra.
To slúži jednak na ochranu a tiež na výživu danej oblasti. Aby sa pri vzájomnom kontakte tieto kosti neodierali, ich povrch pokrýva chrupavka (či podľa najnovšieho pravopisu správne chrupka) zabezpečujúca hladké kĺzanie kĺbovej hlavice v kĺbovej jamke (v prípade väčšiny kĺbov).
Predstavme si to ako také 3D puzzle, ktoré do seba, v ideálnom prípade, dokonale zapadá. Na kĺboch je pozoruhodná aj pestrosť tvarov a veľkostí – len na porovnanie, hlavica bedrového kĺbu má v priemere tri až päť centimetrov a zapadá do jamky, ktorou je ukončená stehenná kosť.
A ľudskú ruku tvorí až 27 kĺbov (z toho osem kostí zápästie), najmenšie kĺby v článkoch prstov dosahujú rozmery len niekoľko desiatok milimetrov.
Podrobné znalosti anatómie nám pre pochopenie ďalších súvislostí netreba, spomeňme už len dve čísla – 0,5 až 6 milimetrov. Taká tenká je vrstva chrupky, ktorá obaľuje kĺby v závislosti od ich veľkosti – čím väčšie a namáhanejšie, tým je hrubšia.
Keď si predstavíte, aká tenká hranica delí hladké fungovanie od bolestivých stavov, nemožno sa čudovať, že problémy s kĺbmi trápia až 40 percent Slovákov nad 65 rokov. Ako k tomu však dochádza a čo s tým? Ani jedna z odpovedí nie je jednoduchá.
„Typy poškodení a bolestí kĺbu môžu byť rôznorodé – metabolické (hemochromatóza, dnová artritída…), anatomické (poruchy vývoja kĺbov, ich deformácia alebo nesprávne osové postavenie…), poúrazové (hemartróza, lézie meniskov a následná lézia chrupavky…), zápalové (reumatoidná artritída, sekundárna infekcia kĺbu…) – a pôvod bolesti môže mať zápalové a nezápalové príčiny,“ vyratúva pre HN magazín algeziologička z Agel Clinic Adriana Kollerová.
V mnohých prípadoch sa však jednoznačná príčina nedá určiť. Okrem možnej genetickej predispozície k nej totiž môžu prispievať autoimunitné ochorenia, ale aj zvýšený stres, nadmerné alebo jednostranné zaťažovanie kĺbov či nedostatok pohybu.
A sme pri tom, že aj keď mnohému zabrániť nevieme, je to práve náš životný štýl, ktorý nám robí medvediu službu. Napríklad fajčenie.
Ako pre magazín Téma uviedol riaditeľ Reumatologického ústavu v Prahe Karel Pavelka, tento zlozvyk je významným rizikovým faktorom pri reumatoidnej artritíde: „Choroba sa začína v p...
Zostáva vám 85% na dočítanie.