Šírenie vírusu sa môže spomaliť, ale zásadnú úlohu budú ďalej mať rôzne bezpečnostné opatrenia. Experti tiež zistili, že koronavírus môže v tele zostať aj po zdanlivom uzdravení.
Jednu zo štúdií s optimistickejším závermi vykonal tím odborníkov z univerzity v meste Kuang-čou v juhočínskej provincii Kuang-tung.
Vedcov zaujímalo, ako môžu zmeny ročného obdobia a teplôt ovplyvniť šírenie nového koronavírusu. Ich záverečná správa naznačuje, že teplo môže hrať v správaní vírusu veľkú úlohu.
„Teplota môže významne ovplyvniť prenos choroby COVID-19. Vírus je citlivý na vysokú teplotu, čo by mohlo brániť jeho šíreniu v teplejších krajinách. Naopak v chladnejších klimatických podmienkach sa šíri rýchlejšie,“ uviedla štúdia.
Jej autori preto odporúčajú, aby krajiny a oblasti s nižšou teplotou prijali najprísnejšie kontrolné opatrenia.
Analýza ukázala, že počet prípadov koronavírusu bol najvyšší pri priemernej teplote 8,72 stupňa Celzia a potom začal klesať. „Teplota má dopad na životné prostredie ľudí a môže hrať významnú úlohu v oblasti verejného zdravia, pokiaľ ide o vývoj a kontrolu pandémie,“ doplnil vedecký tím.
Koronavírus bude pri teplejšom počasí menej prenosný
Mnoho vlád a zdravotných úradov podľa novín South China Morning Post sa spolieha na to, že koronavírus spoločne s teplejším počasím príde o svoju silu, ako je to obvyklé u vírusov spôsobujúcich bežnú chrípku či prechladnutie.
Štúdia vedcov z americkej Harvardovej univerzity však ukázala, že trvalý prenos koronavírusu a rýchly rast infekcií bol možný v celej rade vlhkostných podmienok, od studených a suchých provincií v Číne až po tropické miesta.
„Samotné počasie, ako je zvýšenie teploty a vlhkosti spojených s príchodom jari a leta na severnej pologuli, nemusí bez vykonania rozsiahlych zásahov v oblasti verejného zdravia nutne viesť k poklesu počtu prípadov,“ uviedla štúdia.
Iní odborníci, ako riaditeľ Centra pre výskum infekčných chorôb na Americkej univerzite v Bejrúte Hassan Zaraket, sa domnievajú, že koronavírus bude vďaka teplejšiemu a vlhkému počasiu menej stabilný a tým menej prenosný.
Tiež riaditeľ programu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre mimoriadne udalosti v oblasti zdravia Mike Ryan varoval, že by ľudia nemali počítať s tým, že pandémia koronavírusu v lete automaticky zmizne. „Musíme predpokladať, že vírus bude mať aj naďalej schopnosť sa šíriť,“ vyhlásil.
Pandémia by mohla skončiť v júni, predikuje epidemiológ
Podľa uznávaného čínskeho epidemiológa Čung Nan-šana by však pandémia koronavírusu mohla skončiť v júni.
„Pokiaľ budú krajiny brať šírenia nákazy vážne a budú pripravené podnikať razantné opatrenia, mohla by byť pandémia v priebehu pár mesiacov za nami,“ uviedol poradca čínskej vlády pre oblasť zdravotníctva, ktorý v roku 2003 výrazne prispel k zastaveniu šírenia choroby SARS spôsobované takisto koronavírusy.
„Môj odhad ohľadom júna sa zakladá na tom, že všetky krajiny podniknú tie správne opatrenia. Ak nie, môže pandémia trvať dlhšie,“ dodal osemdesiattriročný zdravotnícky expert Čung.
Ľudia nie sú po odznení príznakov príliš nákazliví
Ďalšia čínska štúdia tento týždeň naznačila, že koronavírus môže v tele pretrvávať najmenej dva týždne potom, čo príznaky ochorenia zmiznú. Podľa odborníkov ale nie je taká vytrvalosť v prípade vírusov ničím novým. Pacienti v období po odznení príznakov pravdepodobne nie sú príliš nákazliví.
Podľa epidemiologičky Krys Johnsonovej z americkej Temple univerzity to dokonca môže byť dobrá správa. „Vírusy, ktoré majú tendenciu zostať v ľudskom systéme, sú tiež vírusy, proti ktorým si telo vyvíja silnú imunitnú reakciu. Telo tak nemusí byť znova infikované,“ uviedla pre magazín Live Science.
Nové zistenia prišli po tom, čo Japonsko oznámilo, že testy ukázali prítomnosť koronavírusu u ženy, ktorá sa predtým z choroby zotavila.
Jednou z možností podľa Johnsonovej je, že Japonka chytila od iného človeka novú verziu vírusu. Ďalšou eventualitou je, že jej vlastný systém vírus úplne neporazil a ten sa znovu začal množiť v pľúcach, teda došlo k opätovnému výskytu príznakov.
Dôvod, prečo ľudia nie sú po odznení príznakov príliš nákazliví, podľa Johnsonovej spočíva v tom, že vírusové častice sa do okolia šíria kašľom alebo kýchaním. „Títo jednotlivci ale po uzdravení kašeľ zvyčajne nemajú. Šírenie vírusu by vyžadovalo oveľa dôvernejší kontakt,“ opísala epidemiologička.
Krátko po uzdravení by preto ľudia mali byť doma opatrní, nemali by sa s ostatnými členmi domácnosti deliť o nápoje alebo jedlo a mali by si často umývať ruky. „Ale ak sú len nositeľmi, nemali by byť schopní prenášať nákazu mimo tento úzky kontakt,“ uzatvára Johnsonová.