Čínsky vedec Che Ťien-kchuej (anglickú transkripciou He Jiankui) v novembri minulého roka doslova šokoval nielen vedeckú obec, keď oznámil, že sa pod jeho dohľadom narodili dvojčatá s umelo upravenou DNA, uvádza Technet.cz.
Deti majú de facto „vystrihnutý“ kus génu CCR5. Kvôli tomuto poškodeniu sú bunky ich imunitného systému prakticky neviditeľné pre vírus HIV. Ten sa do buniek dostáva práve cez receptor na povrchu bunky, ktorý sa vyrába podľa génu CCR5. Receptor vytvorený podľa poškodeného génu má tvar, na ktorý vírus nie je nastavený. Do bunky teda neprenikne.
Che Ťien-kchuej nedokázal napodobniť prirodzenú mutáciu úplne dokonale, deti majú len zjednodušene povedané niečo podobné, a je teda veľkou otázkou, aký vplyv na ich zdravie bude úprava presne mať.
Prirodzene sa vyskytujúce mutácie chrániace proti HIV (tzv. CCR5-delta32) napríklad tiež zrejme zvyšuje odolnosť proti pravým kiahňam či iným podobným vírusom a zlepšuje snáď mierne aj rekonvalescenciu po infarkte, na druhej strane dosť možno znižuje odolnosť proti podstatne bežnejšej chrípke a ďalším chorobám.
Všeobecne však vplyv tejto malej zmeny na zdravie nositeľov nebol nijako široko skúmanou otázkou. Žiadnymi zjavnými problémami jej nositelia netrpia, a tak sa zvedavosť vedcov sústredila v ich prípade skôr na opis odolnosti proti HIV. Šokujúca správa o narodení oboch detí to aspoň v malej miere zmenila - rozhodne prebudila záujem Sin-ču Weja z kalifornskej univerzity a Rasmusa Nielsena z kodanskej univerzity.
Tí sa pokúsili určiť vplyv tejto mutácie na celkové zdravie pacientov na základe údajov z britskej databázy UK Biobank, ktorá zhromaždila podrobné zdravotnícke údaje o 400-tisícoch obyvateľoch Veľkej Británie. Podľa údajov, ktoré vedci nakoniec dokázali zverejniť v časopise Nature Medicine, mala odolnosť proti HIV poskytujúce mutácie patrný vplyv na dĺžku života nositeľov - ľudia s touto mutáciou podľa článku umierali o niečo skôr.
Konkrétne mali o pätinu vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú pred 76. rokom než ľudia s bežnejšími formami tohto génu. Podľa britských úmrtnostných tabuliek majú priemerné ženy zhruba 25-percentnú pravdepodobnosť, že sa nedožijú 76. roka. Ženy s mutáciou, akou sa snažil napodobniť u detí Che Ťien-kchuej, majú teda zhruba 30-percentnú pravdepodobnosť úmrtia pred 76. rokom.
Samozrejme, obe deti nemajú presne túto mutáciu, len „podobnú“, a je teda diskutabilné, či výsledok vlastne možné na čínsky prípad vôbec vzťahovať. Avšak aj tak to pre mnohých bola varovná správa, ktorá (aj z nášho pohľadu) naznačovala riziko experimentov s pokusmi o úpravu ľudskej DNA. Ako sa však teraz ukazuje, v skutočnosti sa veci majú trochu inak. Do štúdie v Nature Medicine sa dostala chyba.
Nie že by si ju všimol autor týchto riadkov, keď o štúdiu písal, ale povolanejším odborníkom dlho neunikala. Epidemiológ Sean Harrison sa napríklad pokúsil výsledky štúdie dánsko-kalifornského autorského tímu zopakovať hneď ten večer, čo si o ich štúdii prečítal. Pretože má prístup k údajom z UK Biobank z titulu svojej funkcie na bristolskej univerzite, bolo to pre neho relatívne jednoduchá úloha.
Zistil však, že výsledky mu vychádza inak: žiadnu súvislosť medzi úmrtnosťou a daným genetickým variantom nenašiel. Autori zjavne museli pracovať s nejakými inými údajmi. Harrison mal v prvej chvíli len nejasný pocit (či presnejšie, má veľmi dobre vypracovanú štatistickú intuíciu), že problém je v údajoch o počte ľudí s danou mutáciou (presnejšie povedané o počte ľudí, ktorí majú obe kópie génu v podobe CCR5-delta32). O svojej obavy sa podelil na Twitteri a v blogovom príspevku.
Autori štúdie z Nature Medicine rýchlo zareagovali a pustili sa do ďalších analýz. V spolupráci s ešte ďalšími odborníkmi, ktorí si Harrisonovo upozornenie všimli, potom prišli na to, že mali v štatistike jednoducho menej ľudí s dvoma „antiHIV“ delta 32 mutáciami (teda majú v oboch chromozómoch práve delta 32).
Príčina omylu bola čisto technická. „Čítanie DNA“ si nemožno predstaviť ako vyhľadávanie vo veľkej tabuľke, je to podstatne „špinavšie“ a technicky náročnejšie záležitosť a výsledky je nutné neustále kontrolovať práve pomocou štatistických metód. Autori pôvodnej práce to neurobili a nevšimli si, že testy časť ľudí s dvoma delta 32 gény obrazne prepadne sitom.
Revidované výsledky ukazujú, že prirodzená „antiHIV“ mutácia génu CCR-5 život neskracuje. Potvrdila to aj v októbri vydaná analýza veľkej vzorky Fínov a Islanďanov. Avšak pripomíname, že obe štúdie sú na Európanoch, a deti sú čínskeho pôvodu, takže rada vedcov výsledkom neprikladá takmer žiadnu dôležitosť.
Zaujímavejšie snáď na celom prípade je, že išlo o dobrú ukážku správneho fungovania vedy ako také - takto by to najskôr malo vyzerať. Do tlače sa zlé výsledky budú dostávať vždy, ale nie vždy sa ich podarí takto rýchlo odhaliť a opraviť (autori pôvodnej štúdii v októbri stiahli). Sin-ču Wej a Rasmus Nielsen so svojimi kritikmi od začiatku spolupracovali a dali k dispozícii všetko, čo bolo k nájdeniu príčiny chyby potrebné. Obaja boli mimochodom spoluautormi jednej zo štúdií, ktorá hľadala príčiny zlého výsledku a vysvetlila, ako vznikol. Autori chyby si teda nakoniec nezaslúžia vlastne nič než potlesk.