A čo je už dnes možné robiť v prípade, keď nám naozaj neveštia nič dobré?
Deň G. Takúto prezývku dostal 26. jún 2000, keď vedci oznámili svetu, že práve „nahrubo prečítali“ ľudskú dedičnú informáciu – teda genóm, súbor všetkých génov. Knihu nášho života.
Tento objav otriasol nielen genetikmi a lekármi, ale aj teológmi, antropológmi či zoológmi. A prezradil nám napríklad aj to, že genetické rozdiely medzi šimpanzom a človekom sú menšie než medzi šimpanzom a gorilou, či to, že na 99,9 percenta sú ľudia na celej planéte geneticky zhodní. Zničila sa tým predstava o našej druhovej aj individuálnej výnimočnosti? Vôbec nie. Len sa ukázalo, že sú za ňu zodpovedné oveľa nepatrnejšie biochemické odchýlky, ako sme sa pôvodne nazdávali.
Fascinácia novým objavom však nezostala len v rovine teórií. Už necelých dvadsať rokov po prečítaní ľudského genómu je jasné, že plody tohto aktu konkurujú najodvážnejším ľudským fantáziám. Naozaj budeme vymazávať smrteľné choroby už priamo v génoch? A stvoria raz vedci umelého človeka? Nuž, máme dôvody na tie najväčšie nádeje. Ale aj obavy.
Za všetkým hľadaj genetiku
„Keď som začínal učiť, bola génová terapia sci-fi. Dnes je už realitou nielen pre geneticky podmienené choroby, ale napríklad aj pre niektoré formy leukémie,“ usmieva sa Peter Celec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK. „Medicína sa vďaka prečítaniu ľudského genómu mení aj v oblastiach, kde sme si mysleli, že nám genetika veľmi nepomôže. Napríklad v kardiológii či pri metabolických poruchách,“ dodáva. Inými slovami, genetika dnes už má – a čoraz viac bude mať – čo hovoriť nielen do cystickej fibrózy či hemofílie, ale napríklad aj ischemickej choroby srdca. Tú nespomíname náhodou, podľa slov Petra Celeca je práve tento najväčší zabijak Slovákov na veľké prekvapenie lekárov výrazne geneticky podmienený. Rovnako ako diabetes mellitus, nazývaný aj cukrovka.
„S istou dávkou preháňania sa dá povedať, že na rozvoj alebo pravdepodobnosť vzniku takmer každého mysliteľného ochorenia majú nejakým spôsobom vplyv genetické faktory,“ tvrdí Marián Baldovič z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakukty UK. Rozdiely sú len v heritabilite jednotlivých chorôb, či slovami laika: v miere, v akej sa na ich vzniku podieľa genetika.
Znamená to vari naozaj, že je predo dvermi doba, keď budeme všetci povinne absolvovať genetické testy a lekári naše choroby vyliečia skôr, než sa vôbec stihnú prejaviť? Teoreticky áno. No ako iste tušíte, v praxi je vec podstatne zložitejšia. A komplikuje ju hneď niekoľko faktorov. Od tých najsofistikovanejších, až po tie najbanálnejšie. A už teraz je viac-menej isté, že práve tie najbanálnejšie sa budú odstraňovať najťažšie. Poďme však pekne po poriadku.
Bezradnosť nad testami
„Ešte dvadsať rokov dozadu sme nevedeli, čo mám...
Zostáva vám 85% na dočítanie.