"Diagnostika je taká presná, že väčšinou vieme riziko choroby vylúčiť či potvrdiť na viac ako 90 percent," hovorí genetička Renata Gaillyová pre server iDNES.
Kto k vám chodí na vyšetrenie?
Pacientov máme veľa, počnúc deťmi s vývojovou vadou či s podozrením na dedičnú chorobu. Tehotné ženy s komplikáciou v tehotenstve, či už vplyvom rodinnej dispozície, alebo na základe výsledku preventívnych skríningových vyšetrení. Páry, ktorým sa nedarí otehotnieť alebo sa u nich objavujú opakované samovoľné potraty. Preventívne genetické vyšetrenia ponúkame aj pri darcovstve vajíčok, spermií či embryí. Chodia k nám rodiny s dedičnými ochoreniami, u ktorých sú vysoké riziká opakovania u potomkov aj v ďalších generáciách. Napríklad so závažnou cystickou fibrózou, ktorá postihuje najmä dýchacie a tráviace ústrojenstvo, s hemofíliou čiže dedičnou poruchou zrážanlivosti krvi, s nervovosvalovými ochorením. Máme pacientov s raritnými diagnózami, ako je zriedkavé ochorenie kože známe ako choroba motýlích krídel, chodia k nám aj ľudia s dedičnou záťažou onkologických ochorení.
Dedičnosť rakoviny, ako to s ňou vlastne je?
Zo všetkých onkologických ochorení je s rizikom dedičnosti spojené asi 5 percent nádorových ochorení, sú pre nich však typické pomerne vysoké riziká opakovania v rodine. S génmi je jasne spojené určité percento ochorenia rakovinou prsníka či vaječníkov, niektoré nádory oka a tiež niektoré nádory čreva. Rodinám, kde je podozrenie na ich dedičnú formu alebo je toto ochorenie už potvrdené, odporúčame vedľa ponuky genetických vyšetrení tiež preventívne opatrenia. S tými sa začína vo veku minimálne o 10 až 15 rokov skôr, než v akom sa choroba v rodine objavila. Zároveň je potrebné povedať, že vrodená dispozícia k onkologickému ochoreniu sama o sebe ešte nič neznamená. Nádory väčšinou vznikajú v dôsledku ďalšej genetickej zmeny v bunke orgánu. Ale keď už je jedna zmena vrodená, potom stačí iba jedna ďalšia. Aj preto vidíme nádorové dedičné syndrómy skôr v mladšom veku.
Dá sa povedať, či dedičných chorôb pribúda, alebo ubúda?
Nárast ochorení určite nezaznamenávame. Naopak, u niektorých chorôb, napríklad cystickej fibrózy, je vďaka presnejšej diagnostike riziko skôr trošku nižšie ako sa uvádzalo v starších učebniciach. Ochorenia, ktorá ešte pred pár rokmi mávali len orientačnú alebo nepresnú diagnózu, sa teraz aj vďaka možnostiam genetických vyšetrení diagnostikujú správne, a mohlo by sa tak mylne zdať, že je ich viac. V súčasnej dobe však môžeme využiť analýzu desiatok či stoviek génov, a teda príčinu zdravotných ťažkostí lepšie objasniť. V rodine môžeme vďaka týmto znalostiam riziko vylúčiť alebo potvrdiť s vysokou pravdepodobnosťou. A od presnejšej diagnostiky sa odvíjajú aj lepšie možnosti liečby. Tiež nám pomáha doriešiť otázniky v rodinách, v ktorých ľudia umierali v mladom veku. Na našom pracovisku máme takzvanú DNA banku s genetickým materiálom pacientov, u ktorých sme predtým nevedeli dotiahnuť diagnostiku do konca. Teraz už to niekedy možné je, pretože sa postupne objavujú gény spojené s určitými chorobami. Vlani sme napríklad vyriešili diagnózu chlapca, ktorý zomrel ako dvadsaťročný v roku 2010 kvôli vážnej svalovej chorobe. A to je dôležité zistenie pre celú jeho rodinu i budúce generácie.
Viete dedičnú dispozíciu k chorobe nejako odstrániť?
Dokážeme ju včas spoznať, opraviť ju ale nevieme. Niekedy sa dispozície aj choroba prenášajú z generácie na generáciu, takže sa o nej v rodine vie. Iné ochorenia zase potrebujú pre rozvinutie dve dispozície, takže keď človek nesie len jednu, je úplne zdravý a žiadnu ťažkosť netuší. Avšak dvom takýmto ľuďom sa už môže narodiť dieťa s ťažkou dedičnou chorobou. Inou kapitolou je výskum v liečbe dedičných chorôb.
U ktorých chorôb viete, že sa určite dedí?
Takých chorôb sú tisíce, tých častejších stovky. Pokiaľ ide o vzácne choroby, ktorých je asi 7-tisíc, dedičných je zhruba 80 percent. Inak k najčastejším dedičným ochorením patrí spomínaná cystická fibróza, kde sa v posledných rokoch uvádza jedno ochorenie asi na 6-tisíc narodených novorodencov, avšak nosičom dispozícia je každý asi tridsiaty človek. A treba u spinálnej svalovej atrofie má dispozícii každý 60. až 80. jedinec. Skôr menšie dedičná podmienenosť je u väčšiny srdcových vád, ktoré patria k najčastejším vrodeným vývojovým chybám. Pokiaľ sa ale rodičom už dieťa so srdcovou vadou narodilo, riziko pre ďalšieho súrodenca sa zvyšuje, pohybuje sa okolo 2 až 4 percent. Takejto rodine môžeme ponúknuť potrebné špecializované ultrazvukové vyšetrenie srdca plodu v tehotenstve.
Stúpajú genetické riziká pre plod u starších rodičov?
Vyšší vek rodičiek súvisí s častejším výskytom Downovho syndrómu aj iných vrodených chromozómových odchýlok. Zároveň ale rastie počet žien, ktoré vedia o zvýšenom riziku Downovho syndrómu u plodu, a napriek tomu sa rozhodnú v tehotenstve pokračovať. Rozhodnutie je vždy na rodine, lekár ich musí rešpektovať. S takzvaným prekračovaním biologických hodín môže súvisieť aj nárast počtu neplodných párov. Optimálny vek pre počatie dieťaťa čiže reprodukciu určite nie je po 35. či 40. roku, ale skôr medzi dvadsiatym až tridsiatym rokom ženy. Vek hrá úlohu aj u muža, tiež s jeho vekom sú spájané zvýšené riziká niektorých dedičných ochorení u potomkov. Typickým príkladom je achondroplazia, ochorenie spojené s malým vzrastom.
Aké ďalšie genetické súvislosti môže mať neplodnosť?
Páry s poruchou reprodukcie majú asi desaťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že by mohli mať chromozómy nejakým spôsobom preskladané. Väčšinou sa nejedná o chýbanie alebo prebývanie genetického materiálu - chromozómov, ale majú napríklad dva chromozómy zlepené alebo je kúsok odlomený a prilepený inam. Hoci tieto zmeny nemusia samotnému človeku nijako vadiť, môže byť dôsledkom znížená plodnosť alebo opakovaný samovoľný potrat. U žien, u ktorých opakovane dochádza k potratu, môžu byť príčinou vrodené dispozície pre poruchu krvného zrážania. A pretože v tehotenstve sa fyziologicky zrážanlivosť zvyšuje, môže byť porušená výživa plodu zlou funkciou placenty a dochádza k tehotenským stratám. Preto sú v rodinách, kde sa vyskytli trombózy alebo embólie u príbuzných, vhodné aj vyšetrenia na hematológiu.
Ako ďaleko poznáme svoj zdravotný stav?
Moja skúsenosť je taká, že ho ľudia veľmi dobre nepoznajú. Ani svoj, nieto rodiny. Preto sa snažíme vysvetľovať, ako veľmi je dôležité poznať aspoň zdravotné ťažkosti súrodencov, rodičov a ich súrodencov, svojich starých rodičov. Organizujeme akcie pre verejnosť, spoločne maľujeme trojgeneračné rodokmene a vysvetľujeme, prečo sa má doma hovoriť nielen o tom, koľko súrodencov mala mamička a otecko, ale napríklad aj starí rodičia, či boli zdraví, na čo zomreli. Každý by sa mal zaujímať o výskyt chronickej, dlhodobo liečenej choroby a o ďalšie zdravotné problémy v rodine. Bohužiaľ, závažné prípady ako úmrtia v detstve, vývojové chyby, samovoľné potraty, o tých sa v rodinách často mlčí. Je to veľká chyba. Medzigeneračnú komunikáciu v rodine považujem za veľmi dôležitú.
Sú pre tehotenstvo problémom chronické ochorenia?
S ohľadom na vyššie riziko vývojových chýb potomkov sledujeme tehotné ženy s chorobami, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu, napríklad diabetičky, epileptičky a ďalšie. Problematické môže byť dlhodobé užívanie niektorých liekov, imunosupresív, ale aj onkologická liečba, ktorá môže poškodiť DNA, čo platí aj pre mužov. Vplyvom porušenej DNA môžu byť geneticky poškodené vajíčka aj spermie a môže dôjsť k počatiu dieťaťa s vrodenou chorobou, ktorá nesúvisí s ochorením rodičov, ale súvisí s ich liečbou. Avšak poškodenie DNA vieme aspoň čiastočne zistiť a odporučiť podávanie vitamínov a antioxidantov, ktoré DNA opravujú.
Chápem dobre, že vrodená choroba nutne neznamená choroba dedičná?
Presne tak, postihnutie dieťaťa môže byť spôsobené vplyvom vonkajšieho prostredia, taká choroba je vrodená, ale nie dedičná. Vzniká napríklad pôsobením infekcie, ktorú mamička prekonala v tehotenstve. Napríklad rubeoly sú rizikové po celú dobu tehotenstva. Môžu spôsobiť vývojové vady u plodu i funkčné zmeny ako mentálne postihnutie alebo postihnutie zraku a sluchu. Z plodovej vody vieme vyšetriť, či pôvodca infekcie, napríklad vírus, prešiel alebo neprešiel cez placentu. Ak nie, je riziko postihnutia plodu infekčnou chorobou matky výrazne znížené. Nebezpečná je tiež toxoplazmóza, ovčie kiahne a ďalšie choroby.
Pokiaľ ide o bežné choroby v tehotenstve, je bezpečné brať lieky?
Prvé tri mesiace tehotenstva sú citlivé a rizikové sú aj teploty nad 39 ° C. Rozhodnutie - ako tehotná žiadne lieky neberiem a vyležím to - určite dobré nie je. Aj banálne prechladnutie s teplotou môže byť ohrozujúce, užitie paralenu je rozhodne namieste. Chorobu v tehotenstve je vždy potrebné konzultovať s lekárom a správne liečiť. Rizika poškodenia plodu infekčnou chorobou matky v tehotenstve môžu byť niekedy pomerne vysoké, aj nad 10%. Vždy je nutný odborný a individuálny prístup.
Čo môže rodičom malých detí signalizovať genetickú poruchu?
Dôvodom genetického vyšetrenia býva neprospievanie dieťaťa, nepriberanie na váhe, zaostávanie motorického alebo psychického vývoja, oneskorený rozvoj reči, menší vzrast. Problém môže byť v nejakom géne, chromozóme. Napríklad motorická neobratnosť môže byť prvým signálom nervosvalového ochorenia. Deti až príliš nápadne zakopávajú, je u nich viditeľné oslabenie svalov, takže keď spadnú, potrebujú oporu, aby vstali. Takéto prípady by ale mali zachytiť preventívne prehliadky, naša pediatria je na vysokej úrovni.
Kedy by sme mali zvážiť genetické vyšetrenie dieťaťa v puberte?
Predčasná alebo oneskorená puberta môže pochopiteľne niečo signalizovať. Napríklad, ak dievča nezačne do 16 rokov menštruovať, je to dôvodom na gynekologické aj genetické vyšetrenie. Takáto hormonálna porucha môže byť spojená napríklad s anorexiou, ale aj s vrodenou geneticky podmienenou poruchou, o ktoré je dobré vedieť a strážiť ju.
Sú dedičné psychiatrické poruchy?
To je zložitá kapitola. Vieme, že dedičné sú, ale patria do skupiny chorôb s komplexnou dedičnosťou, kde je v hre viac génov, ich interakcie medzi sebou aj s prostredím. Určite vám zo skúmavky nevyšetríme, či dieťa bude, alebo nebude mať depresiu. Ale z genetických štúdií sa vie, že ak má jeden z rodičov schizofréniu alebo maniodepresívnu psychózu, riziko pre dieťa sa pohybuje okolo 10 percent. Dispozícia určite dedičná je, ale vytipovanie jednoznačných génov spojených s vyššími rizikami jednotlivých ochorení je zatiaľ otázkou výskumu. Genetická výbava hrá úlohu aj pri závislostiach a napríklad agresivite.
Čoho všetkého sa ešte môžeme v lekárskej genetike dočkať?
Netuším. Keď som s lekárskou genetikou začínala, vedeli sme už základnú analýzu chromozómov, ale DNA diagnostika bola v plienkach. Pri dedičných chorobách sme mohli rodinám iba povedať: Áno, u vášho dieťaťa je podozrenie na tú a tú dedičnú chorobu a pre každé vaše ďalšie dieťa je riziko 25 percent, že ochorie rovnakou chorobou. Rodičia často radšej kvôli riziku žiadne ďalšie dieťa nesplodili. A dnes ku mne chodia ďalšie generácie z týchto rodín a sú šťastné, že majú zdravé deti, pretože teraz už mnohé dedičné ochorenia dokážeme presne a včas diagnostikovať. Vieme rodinám, kde je vysoké genetické riziko vážnej choroby, ponúknuť prenatálne vyšetrenie v tehotenstve alebo vyšetrenie embrya, ak sa rodina rozhodne pre umelé oplodnenie.
Stretávate sa s ťažkými ľudskými osudmi, kde beriete energiu?
Počas tých rokov s lekárskou genetikou som nadobudla dojem, že moja práca nie je zbytočná. Robím ju, ako najlepšie viem. Mám okolo seba krásnych, vzácnych a milujúcich ľudí. Nabíja ma tiež neuveriteľná odvaha pacientov, ich životná sila aj pri veľmi ťažkých chorobách. Uvedomujú si, že zdravie nie je samozrejmosť a že čas vymedzený nášmu životu na zemi je vzácny dar. Mám sa aj od nich stále čo učiť.